V októbri 2018 boli pod vedením Správy CHKO Východné Karpaty v spolupráci s Pozemkovým spoločenstvom vlastníkov lesa v Čertižnom realizované rozsiahle manažmentové opatrenia, nevyhnutné pre  obnovu stavu biotopov Prírodnej rezervácie (ďalej PR)  Čertižnianske lúky.

Dôvodom realizácie manažmentu bol zlý stav PR pretrvávajúci niekoľko rokov a tiež  fakt, že PR Čertižnianske lúky sú zaradené medzi regionálne významne mokrade Slovenska. V prírodných podmienkach strednej Európy sú za mokrade považované všetky biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody. V súčasnosti mokrade predstavujú najohrozenejšie ekosystémy sveta, preto je snaha chrániť ich aj na medzinárodnej úrovni tzv. Ramsarským dohovorom. Slovensko ako členská krajina sa zaviazala chrániť mokrade na svojom území vypracovaním a realizáciou opatrení vo vzťahu k existujúcim mokradiam.  Zložitá priestorová diferenciácia lúčnych, krovitých a lesných formácií, ekologicky viazaných prevažne na stanovištia slatinného charakteru ovplyvnené povrchovou vodou, zaraďuje územie PR medzi významné biotopy najmä pre skupinu nižších živočíchov.

Prírodná rezervácia (PR) Čertižnianské lúky sa nachádza v okrese Medzilaborce, v katastri obce Čertižné v nadmorskej výške cca 410 m n. m. na okraji širšej nivy vodného toku Laborec, na ľavo od štátnej cesty, v malej terénnej depresii. Maloplošné chránené územie s výmerou 1,3636 ha vyhlásené v roku l979 je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (ďalej CHKO VK). V súčasnosti na celom území PR platí štvrtý stupeň ochrany. Ochranné pásmo v PR nebolo vyhlásené, a podľa § 17, ods. 7, zákona, je ním  územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany.

Predmetom ochrany PR sú mokraďové trávne, močiarno-vŕbové a slatinno-jelšové spoločenstvá v nive horného toku Laborca. Na malom území je tu sústredený výskyt zriedkavých a ohrozených druhov rastlín, z ktorých je najvýznamnejší iskerník veľký. Početnosť tohto druhu na území PR však rapídne klesá, a v súčasnosti je jeho zastúpenie na ploche PR neisté. Tento druh bol v rezervácii naposledy pozorovaný ako kvitnúci v roku 2004. Je to jedna z málo slovenských lokalít tohto druhu v oblasti karpatskej flóry. Z hľadiska ochrany prírody je významný výskyt chránenej vachty trojlistej, či zriedkavejšie sa vyskytujúceho všivca lesného.

PR v súčasnosti predstavuje ukážku prevažne vysokobylinných lúčnych spoločenstiev s početnými depresiami a slatinnou jelšinou uprostred, ktorá je obklopená porastmi vŕb. Najväčšiu časť plochy PR predstavuje rastlinné spoločenstvo – Slatinných jelšových lesov, kde v porastoch jelše lepkavej v terénnych zníženinách,  spravidla celoročne voda stagnuje pri úrovni povrchu alebo sú zaplavené niekoľko mesiacov stojatou povrchovou vodou. V drevinovom zložení prevláda jelša lepkavá, krušina jelšová, v bylinnom poraste dominuje najmä záružlie močiarne . Na túto centrálnu časť nadväzuje krovité spoločenstvo –  Vŕbové kroviny stojatých vôd. V poraste dominujú najmä vŕba ušatá, vŕba päťtyčinková  a vŕba popolavá . Toto spoločenstvo sa expanzne šíri do rozvoľnenej plochy PR a postupne vytláča plošne malé a konkurencie málo schopné rastlinné spoločenstvá – prechodné rašeliniská – trasoviská  a Slatiny s vysokým obsahom báz. Nemalú plochu z PR zaberajú spoločenstvá ostríc. Vegetácia vysokých ostríc vyžadujúce zaplavenie, časť vývojového cyklu prežívajú rastliny po poklese vody pod povrchom pôdy.

vŕba päťtyčinková (Salix pentandra)

Súčasné rozšírenie machorastov na území PR je známe len z mapovania mokradí ktoré na Slovensku prebieha od roku 1992. Na ploche PR Čertižnianske lúky bolo celkovo determinovaných 17 druhov machov.

Machorasty opäť dostanú šancu

Z územia PR je v súčasnosti uvádzaných okolo 140 taxónov cievnatých rastlín z nich 9 je zaradených v Červenom zozname papraďorastov a semenných rastlín Slovenska (Feráková et al., 2001). Ostrica žltá, vstavačovec  Fuchsov, vstavačovec májový, krúštik močiarny, vachta trojlistá, všivec lesný , iskerník veľký, valeriána celistvolistá, veronika štítovitá.

Snahy o záchranu PR začali v roku 2000 vypracovaním Programu záchrany  Čertižnianskych lúk pre roky 2000 – 2009. V roku 2013  bol  Inštitútom aplikovanej ekológie – Daphne  v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR, Správou CHKO VK spracovaný Plán obnovy, ktorého cieľom bolo zlepšenie stavu nelesných slatinných biotopov európskeho významu, ako predmetu ochrany územia.

Najvýraznejší negatívny vplyv na PR však mala dlhodobejšia absencia tradičného využívania kosením, čo sa prejavilo na nepriaznivom stave mokraďových biotopov. Na ploche PR bol v uplynulých rokoch realizovaný len nepravidelný manažment. Posledné kosenie PR bol realizované v roku 2006. Čiastočné odstránenie krovitých vŕb bolo realizované v roku 2012. Nelesné biotopy neboli v PR  kosené posledných 12 rokov. Nevyužívaním PR  tradičným pravidelným kosením došlo k rozpínaniu vŕbových a jelšových zárastov s následným ubúdaním druhov z rodu rašelinníkov, vachty trojlistej a iskerníka veľkého.

Expanzne sa v PR rozšírili druhy ako napr. mäta dlholistá, , konopáč obyčajný, túžobník brestový, a na vyvýšenej, suchšej časti PR, sa od poľnohospodársky využívanej plochy cez oplotenie PR smerom do vnútra rozšíril orličník obyčajný, zaradený medzi expanzívne taxóny. V ochrannom pásme PR je evidovaný výskyt invázneho druhu zlatobyľ kanadská, ktorý je každoročne monitorovaný a odstraňovaný pracovníkmi Správy CHKO VK (ručne vytrhaním).  Posledná rekonštrukcia oplotenia po obvode PR bola realizovaná v roku 2005. V súčasnosti PR oplotená nie je.

Prírodná rezervácia v roku 2004:

Opatrenia v októbri roku 2018 boli realizované dodávateľsky v súlade s cieľmi stanovenými v pláne obnovy. Práce spočívali v pokosení nelesných biotopov ľahkou mechanizáciou a následným odstránením biomasy z plochy PR. Vzhľadom na veľké množstvo stariny bola pracovníkmi CHKO VK rezervácia ručne vyhrabaná. Hmotu bolo nevyhnutné z plochy PR odstrániť keďže  na povrchu bráni klíčeniu vzácnych rastlín a likviduje machovú vrstvu.

Z nelesných biotopov boli odstránené nežiaduce a vybrané plochy  krovitých vŕb. Ponechané boli jedince vzácnejšej vŕby päťtyčinkovej,  ktorá je na území CHKO VK evidovaná len vzácnejšie. Vŕbu päťtyčinkovú v teréne rozpoznáme už z ďaleka najmä v zimnom období niekedy až do jari vďaka semenám s chocholčekom páperia  zoskupeným v strapcovitom súplodí aj po uvoľnení z tobolky ako chumáče pripomínajúce bavlnu. Kôra a listy vôňou pripomínajú mandľu. Vŕba pättyčinková rastie roztrúsene na močiaroch a rašeliniskách, na kyslých lúkach pozdĺž vodných tokov.

Prírodná rezervácia pred vykonaním manažmentových opatrení:

Prírodná rezervácia počas vykonávania manažmentových opatrení:

Výrub krovín v rezervácii bol  realizovaný dodávateľsky za účasti a na základe požiadaviek Správy CHKO Východné Karpaty.

Prírodná rezervácia po vykonaní manažmentových opatrení:

Manažment odkryl studničku a bývalý prístrešok, nachádzajúce sa mimo vlastné územie rezervácie. Studnička je umiestnená vo svahu a pri nahliadnutí bolo vidieť, že je plná vody. Voda zo studničky vyteká malým otvorom a ako malý potôčik zásobuje nižšie položené časti a tiež rezerváciu vlahou.

Text a foto: Ing. Anna Macková