Vlakom cez Východné Karpaty

Trať prvej uhorsko-halíčskej železnice z Michalian cez Medzilaborce do Přemyslu prekonáva hrebeň Východných Karpát 416 metrov dlhým dvojkoľajným tunelom, pomenovaným podľa neďalekej obce Lupkov. Lupkovský priesmyk je jedným z mnohých zníženín v hrebeni Východných Karpát na slovensko-poľskej hranici.

Po výstavbe prvých železníc z Rakúska sa zrodil plán prekonať železničnou traťou hrebeň Karpát, ktorý oddeľoval Uhorsko a Halič v dĺžke 800 km. Prvý návrh železnice pochádza z roku 1854. Pre úspešné vedenie vojny, po porážke vo vojne s Pruskom sa v roku 1866 začal spracovávať návrh trasy. Najvhodnejším riešením trasy pre železnicu bolo jej vedenie údolím rieky Laborec a hrebeňom Karpát pri Lupkove. Návrh viesť trať z Košíc do Přemyslu cez Duklu bol zamietnutý zo strategických vojnových dôvodov.

Už príchod stavebných čiat spoločnosti Prvej haličskej dráhy v roku 1870 vytvoril pre domácich roľníkov nové možnosti odbytu potravín z ich gazdovstiev v bezprostrednej blízkosti. V čase,  kedy bol príjem v hotovosti prededinské obyvateľstvo vzácnosťou, dostali pracovnú príležitosť ako pomocní robotníci gazdovskí synovia  aj bezzemkovia. Majitelia záprahov pre spoločnosť furmančili. Tu došlo k určitému paradoxu, lebo tí vlastne pomáhali budovať konkurenčnú stavbu. Po dokončení trate totiž dobre rozvinuté furmančenie, s trasami až do Košíc, Prešova a Užhorodu, čiastočne upadlo.

Stavbu tunela začala železničná spoločnosť pod vedením hlavného inžiniera Rudolfa Gunescha bez dostatočného geologického prieskumu. Podľa pôvodného projektu mal mať tunel dĺžku 750 m a spolu s predzárezmi hlbokými až 20 m sa z neho malo vyťažiť 350 000 m3 horniny. Harmonogram prác predpokladal dobu stavby na 3,5 roka, čo pri miestnych klimatických podmienkach, nedostatku akýchkoľvek komunikácii a pracovných síl v takmer neobývanej horskej krajine a vtedajšími technickými prostriedkami predstavovalo denné výkony takmer nereálne.

Palotský portál tunela so správnou budovou Uhorskej spoločnosti v roku 1896. Budova bola zničená v roku 1944.

31. mája 1874 sa podarilo dokončiť strategicky mimoriadne dôležitú 1,6 km dlhú železničnú trať Habsburskej monarchie s tunelom šírky 8,2 m a výšky 6,3 m. Pred tunelom, nad obcou Palota, bola vybudovaná správna budova Uhorskej spoločnosti. Po rozpade Rakúsko – Uhorska bola na základe Trianonské zmluvy z 4.6.1920 demontovaná druhá koľaj z Michaloviec až za tunel do Lupkova. Budova nad Palotou pri tuneli prešla do majetku ČSD. Bola využívaná štátnou správou ako colnica a stanica finančnej stráže.

Lupkovský tunel bol počas 1. svetovej vojny z oboch strán chránený pancierovými pevnôstkami, v ktorých boli umiestnené delá a guľomety. Neskôr sa z pevnôstky na našej strane stala turistická chata. Počas vojen bol tunel viackrát poškodený. Prvýkrát v zime 1914 počas 1. sv. vojny ho zavalili Rakúsko-Uhorské vojská, keď ustupovali pred náporom ruských vojsk. Druhýkrát v toku 1939, keď Nemecko napadlo Poľsko, poľskí ženisti vyhodili do vzduchu svoju polovicu tunela. Opatrenie nemalo očakávaný účinok, lebo nemecká armáda postupovala po cestách. Tunel a železničnú trať v roku 1943 opravili a dali do prevádzky Nemci, kedy tadiaľto prepravovali vojenskú techniku na východný front, avšak o rok neskôr ho sami ťažko poškodili pri ústupe pred Sovietskou armádou. Pri oboch portáloch bol silne narušený a zamínovaný.

Nápisy na palotskom portáli po oprave v slovenskom a ruskom jazyku

Tunelom prešiel roku 1880 cisár František Jozef špeciálnym vlakom na návštevu Haliče, v čase prvej svetovej vojny potom tisícky vojakov vrátane Švejka (Haška) na východný front. Mnohí bohužiaľ len jedným smerom.

V auguste 1945 prišla do Medzilaboriec z Leningradu stavebná brigáda „Putrem“ na obnovu zničeného tunela. Opravený tunel bol slávnostne uvedený do prevádzky 7. novembra 1946 a celá trať z Humenného bola opäť prestavaná na rozchod 1435 mm. V časoch socializmu sa však využíval minimálne. Občasne len pre nákladnú dopravu poľského uhlia na Balkán.

Práce na znovuotvorení trate Medzilaborce-Lupkov na palotskom portáli v roku 1996, foto Miroslav Pavlík

Železničný tunel v Łupkówe leží medzi železničnými stanicami Medzilaborce (ŽSR) a Łupków (PKP). Dĺžka úseku medzi stanicami Medzilaborce a Łupków je 15,613 km, z toho 14,547 km trate leží na slovenskom území. Maximálne stúpanie dosahuje 26 ‰, najmenší polomer oblúkov je 250 m (pred rekonštrukciou trate bol najmenší polomer 200 m). Zaujímavosťou je, že tunel v km 119,931 pretína štátna hranica medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou. Železničná trať v tuneli má stúpanie 22 ‰ a dosahuje nadmorskú výšku 655 m n. m.

Počas sezóny, od 30. júna do 2. septembra 2 x denne v sobotu a 1 x v nedeľu z Medzilaboriec jazdí moderná poľská motorová súprava. Vyhliadková jazda to bohužiaľ nie je, až po hraničný tunel sa všade dookola rozprestiera bukový les. Tunel je osvetlený a hneď za ním sa presvetľuje aj krajina. Lesy miznú, objavujú sa horské lúky a panorámy zalesnených horských chrbtov. Krátko na to už vlak stojí v prvej poľskej stanici Lupków.

Nachádza sa tu veľká stanica s piatimi koľajami a svietiacimi semaformi, nikde však žiadna dedina ani mesto. Len lúky, hory, lesy, modré nebo a výpravca s červenou čiapkou. Pôvodná dedina Stary Lupkow s lemkovským obyvateľstvom zanikla krátko po druhej svetovej vojne počas bojov s banderovci a v rámci presídľovacej a vyhladzovacej akcie Wisla.

Viac informácií o súčasnej trase vlaku cez lupkovský tunel nájdete na http://www.slovakrail.sk/sk/ceny-zlavy-zahranicie/polsko-vyhodne/medzilaborce-lupkow-sanok-rzeszow.html

Zdroj:

https://www.vlaky.net/servis/trat.asp?id=63

https://www.rail.sk/skhist/tunely/191.htm

https://cestovani.idnes.cz/lupkovsky-tunel-prusmyk-slovensko-karpaty-fzv-/kolem-sveta.aspx?c=A170822_152222_kolem-sveta_hig

https://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2011080005&nazevclanku=zeleznicny-tunel-v-%A3upkowe