Koncom roka nás vo veku 88 rokov opustil dlhoročný pracovník, ochranár a lesník Ing. Ján Terray. Bol zakladateľom a zároveň prvým riaditeľom Správy CHKO Východné Karpaty.
Narodil sa 10. februára 1935 v Zámutove v rázovitej obci pod Slanskými vrchmi. V rodnom kraji ukončil základnú školu. S manželkou Zuzanou a tromi deťmi býval vo Vranove nad Topľou. Odbornú kvalifikáciu získal na jedenásťročnej škole vo Vranove nad Topľou (1958). Vysokú školu lesnícku drevársku, Fakultu lesníctva vo Zvolene ukončil v roku (1963).
Pracovné stretnutie v Snine
Profesná kariéra:
1963-1977 Ústav pre hospodársku úpravu lesov Zvolen, pobočka Revúca, neskôr Prešov. Získal tu veľkú prax v štúdiu stanovištných pomerov lesov na východnom Slovensku. Špecializoval sa na geobotaniku a lesnícku typológiu.
1977-2000 Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava, riaditeľ a súčasne zakladateľ Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Východné Karpaty v Humennom. Zabezpečil sídlo správy ako aj jej technické a personálne vybavenie.
Ťažiskom práce po vzniku CHKO bolo oboznámenie sa s územím, jeho obvodové označenie a skontaktovanie sa s organizáciami pôsobiacimi v okresoch Snina, Humenné, Medzilaborce, Stropkov a Svidník. Odborne sa podieľal na Územnom priemete ochrany prírody CHKO Východné Karpaty, budovaní siete chránených území a ďalších aktivitách, ktoré súviseli s ochranou diverzitne bohatého územia severovýchodnej časti Slovenska. Poznanie prírodných hodnôt podložil zabezpečením inventarizačných výskumov, revízií ako aj osobitných režimov praktickej starostlivosti o tieto územia.
Pracovné stretnutie s pracovníkmi CHKO Slovensky kras
Vypracoval a aktualizoval Programy záchrany a starostlivosti pre druhy ako Spiranthes spiralis, Liparis loeseli. Nastavil spôsoby kosenia a starostlivosti pre PR Hostovické lúky, PR Jarčiská, PR Haburské rašelinisko, PR Čertižnianske lúky a mnohé iné. Hľadal spôsoby a možnosti zlepšovania podmienok nevyhnutných pre prežívanie vzácnych druhov a biotopov.
Zlúčením so Správou CHKO Vihorlat sa na určitý čas zdvojnásobila zodpovednosť i pracovné nároky na riešenie odborných úloh. Podieľal sa na vytvorení Medzinárodnej Biosférickej rezervácie Východné Karpaty a s kolektívom pracovníkov pripravoval návrh na NP Poloniny. Po vyhlásení NP Poloniny v roku 1997 a rozdelení pracovníkov správy CHKO Východné Karpaty ostal pracovať pre správu CHKO a s neveľkým kolektívom spolupracovníkov sa podieľal na úprave hraníc a príprave návrhu vyhlášky CHKO Východné Karpaty v novom územnom členení. V tejto dobe sa začala aj aktívna spolupráca s poľskými veľkoplošnými chránenými územiami v kontakte s hranicami CHKO Východné Karpaty.
Pracovná diskusia na poľskej strane s Nadlesnictvom Rymanow
V spoluautorstve vydal komplexnú flóru Bukovských vrchov, pod názvom ,,Kvetena Bukovských vrchov‟, ďalej ,,Huby Bukovských vrchov‟. Bol spoluautorom monografie ,,CHKO Východné Karpaty‟. Autor mnohých odborných príspevkov v ochranárskej a regionálnej tlači. Podieľal sa na príprave ÚPD-VÚC Východné Karpaty – Dukliansky priesmyk – Vihorlat.
Na Janka spomínajú aj jeho kolegovia zo správy CHKO. Anna Macková spomína: „Mala som možnosť zažiť Janka ako človeka do poslednej chvíľky aktívneho, usmiateho, plného nápadov a plánov. Bol o 40 rokov starší, ale s kolegyňou sme nestačili jeho tempu. Možno to bolo tým, že chodil vždy peši a veľa času strávil v teréne. Svoje vedomosti a znalosti odovzdával ďalej mladým. Zaúčal nových pracovníkov do tajov botaniky a lesníctva vo Východných Karpatoch.“
„Podieľal sa na mapovaní trávinnej vegetácie v rokoch 1999-2001. Navrhol prevažnú väčšinu území, ktoré sú dnes už súčasťou siete Natura 2000. Mal prejdené celé územie CHKO Východné Karpaty. Vďačíme mu za veľké objavy vo Východných Karpatoch, pretože mal dar a šťastie objaviť to, čo je v území najvzácnejšie. Zúčastňoval sa aktívne na východoslovenských táboroch ochrancov prírody, ako aj na botanických stretnutiach členov východoslovenskej pobočky Slovenskej botanickej spoločnosti aj keď už bol v dôchodkovom veku“ dopĺňa Juraj Platko, súčasný riaditeľ správy CHKO.
Bol vášnivým hubárom a záhradkárom a vždy mal v batôžku sezónne prekvapenie z vlastnej úrody. Byliny poznal nielen po mene, ale vedel veľa aj o ich liečivých účinkoch. Vychoval si nástupcov – botanikov, ktorí dokázali zastať vďaka jeho vedeniu svoju pozíciu.
Česť jeho pamiatke.
Kraj pod poloninami, ktorý tak veľmi miloval ….
Možno raz budete kráčať
strapatými poloninskými lúkami
s vetrom vo vlasoch,
možno vaše srdce radostne
zaspieva v korunách storočných
bukov a jedlí,
možno sa vám podarí pozbierať
slnečné lúče rozhádzané v zurčiacich
potokoch,
možno vstúpite do chrámu
a pohladia vás zručné ruky našich
predkov,
…možno práve vtedy skloníte
hlavu nad dokonalosťou prírody a
darmi, ktoré nám tu zanechali
pokolenia pred nami.
(Zborník TOP 2010)
Text a foto: Ing. Anna Macková, Ing. Juraj Platko
Zdroj: Kto je kto v ochrane prírody Slovenska II, Liptovský Mikuláš 2010
Zborník XXXIV. Východoslovenského tábora ochrancov prírody