Historický prvý záznam druhu potáplica malá (Gavia stellata) bol zaznamenaný koncom mesiaca november po telefonickom oznámení na správu CHKO Východné Karpaty. Prítomnosť u nás zriedkavého vtáčieho druhu bola hlásená v obci Čertižné v priekope pri štátnej ceste. Jedinec bol po prevzatí zamestnancom Správy CHKO Východné Karpaty prevezený na veterinárnu prehliadku k MVDr. Jánovi Ferkovi do Humenného, kde neboli zistené žiadne vážne zranenia. Boli ošetrené malé krvácania a odreniny na nohách, s podaním energetických látok pre zlepšenie zdravotného stavu jedinca.
Potáplica malá (Gavia stellata) je stredne veľký vodný vták s dĺžkou tela 53 – 60 cm a rozpätím krídel 106 – 116 cm. Hmotnosť tohto druhu sa pohybuje od 1 370 – 1 900 g. V hniezdnom šate v období párenia má na prednej časti krku hnedú škvrnu, zvyšná časť krku je popolavo sivá s bielo čiernymi pruhmi. Chrbtová strana tela je tmavo sivohnedá. Na našom území sa vyskytuje najmä v prostom šate, kedy je vrchná strana tela šedá a krk, hruď bledá. Zobák má zahnutý mierne šikmo na hor. Počas letu nohy prečnievajú spoza krátkeho chvosta. Na plávanie a potápanie sú druhy z rodu Gavia vynikajúco uspôsobené. Vďaka hydrodynamickému tvaru tela a nohami umiestnenými extrémne vzadu (efektívny pohon) a plávacími blanami medzi prstami sa môžu potopiť do väčších hĺbok. Majú husté perie, ktoré ich dobre chráni pred chladom vôd arktických a subarktických oblastí, kde sa vyskytujú. Keďže majú nohy posadené veľmi vzadu, nevedia normálne chodiť po súši. Potáplica malá je silne prispôsobená rybožravej strave. Mimo obdobia rozmnožovania žije v plytkej pobrežnej slanej vode, ale tento druh sa charakteristicky rozmnožuje v malých až drobných plytkých sladkovodných vodách. V období kŕmenia mláďat zalietava do mora, menej často, na väčšie sladkovodné plochy, z dôvodu vyhľadávania väčšieho zdroja potravy pre seba a svoje mláďatá (CRAMP 1977). Potáplice sú silní a rýchli letci, ale s vysokým zaťažením krídel, čo znamená, že sú vo vzduchu neovládateľné. Tento druh zvyčajne letí rýchlo a priamo vo výškach, kde je riziko zrážky s veternými turbínami (DAVIS 1971; NORBERG & NORBERG 1971; GARTHE & HÜPPOP 2004) aj počas jeho migrácie. Na svojich hniezdiskách najbližšie v Škandinávii hniezdi jednotlivo aj v riedkych skupinách. Do hniezda tvoriaceho priehlbinu vo vodných rastlinách znáša 2 olivovo hnedasté vajcia s riedkymi tmavšími škvrnami. Znášku zahrievajú 26 – 40 dní obaja rodičia. Potáplica malá sa živí malými rybkami, obojživelníkmi, mäkkýšmi, kôrovcami, červami a vodným hmyzom. Potravu loví potápaním sa na pomerne dlhý čas (hĺbka ponoru 2 – 9 m, dĺžka priemerne asi 1 minútu). Mláďatá pohlavne dospievajú v treťom roku života. Tento druh pomerne ťažko vzlieta, preto potrebuje dlhý rozbeh po vodnej hladine. V mimo hniezdnom období tiahne a zimuje na morských pobrežiach Európy, no menej často vo vnútrozemí. Existujú údaje o nálezoch jedincov na mokrých cestách, ktoré si zmýlili v nepriaznivom počasí s vodnou plochou pri pristávaní.
Vypúšťanie potáplice malej (Gavia stellata) na rieke Laborec, autor: Čahoj M.
Druh patrí medzi arktický typ, rozšírený cirkumpolárne v Holarktíde. Hniezdi v boreálnej a tundrovej zóne, pričom má z potáplic najrozsiahlejší areál. V Európe sú najsilnejšie hniezdne populácie v Nórsku (2 000 -5 000 párov), na Islande, vo Veľkej Británii, Švédsku a Fínsku. Celková populácia v Európe sa odhaduje na 7 000 až 10 000 párov. Populačný trend možno pokladať celkove za stabilizovaný. Je to migrujúci druh, ktorý zimuje pri morských pobrežiach Európy, Ázie a Severnej Ameriky, menej často vo vnútrozemí. Na Slovensku sa druh vyskytuje počas ťahu a v zimnom období. V oboch prípadoch býva najčastejšie zachytený na väčších vodných plochách a tokoch. V porovnaní s druhom (Gavia arctica) je jeho výskyt počas ťahu vzácnejší (HUDEC et al. 1994) a početnosť nižšia (maximum jedincov v kvadráte bolo 5 ex. – KUBAN & MATOUŠEK 1995), obvykle však 1 – 2 ex. s pomerne krátkodobým zdržaním na danej lokalite. Vzhľadom na regióny horného a dolného Zemplína bol výskyt zaznamenaný na rybničnej sústave Senné-Iňačovce ktorý zaznamenal DANKO (1995) v rokoch 1975 – 1994 dvakrát, vždy jeden exemplár v novembri. Na Zemplínskej šírave r. 1980 – 1999 boli pozorované: 16. 4.1980-1 ex.,3. 6. 1980-pár (DANKO 1986b), 13. 11. 1994-3 ex. (DANKO in litt.). Okrem toho sa vyskytuje počas migrácie na vodárenskej nádrži Starina (vždy po 1 ex., najskôr 21. 10. 1993, najneskôr 1. 5. 1988, PČOLA in litt.) a vodnej nádrži Veľká Domaša.
V pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v okrese Medzilaborce sa jedná o prvý výskytový záznam tohto druhu. Potáplica malá (Gavia stellata) patrí na Slovensku medzi chránené druhy a druhy európskeho významu so spoločenskou hodnotou 1000 eur. Vzhľadom na nízky počet výskytov nie je tento druh v našom regióne významne ohrozený. Stupeň ohrozenia v Európe spadá tento druh pod kategóriu ,,V“ (zraniteľný). V globálnom merítku je stupeň ohrozenia tohto druhu na LC (najmenej ohrozený).
Potáplica bola vypustená do voľnej prírody v dobrej fyzickej kondícií na rieke Laborec v blízkosti viacúčelovej vodnej nádrže nachádzajúcej sa pred mestom Medzilaborce. V súčasnosti na ploche prebiehajú terénne úpravy o výmere 5 ha. Hlavným účelom nádrže bude vodozádržná funkcia a vzhľadom na prírodný charakter plochy bude plniť dôležitú úlohu počas jarných a jesenných migrácií vtáctva a zároveň dôjde k zlepšeniu hniezdnych, výskytových a potravných podmienok pre chránené druhy živočíchov, ktoré sú predmetom ochrany chráneného vtáčieho územia Laborecká vrchovina.
Viacúčelová vodná nádrž v Medzilaborciach, autor: Macková A.
Autor: Ing. Matúš Čahoj
Použitá literatúra:
- CRAMP, S. (ED.) 1977. THE BIRDS OF THE WESTERN PALAEARCTIC, VOL.1. OXFORD UNIVERSITY PRESS.
- DAVIS, R.A. 1971. FLIGHT SPEED OF ARCTIC AND RED-THROATED LOONS. AUK 88:169
- GARTHE, S. & HÜPPOP, O. 2004. SCALING POSSIBLE ADVERSE EFFECTS OF MARINE WIND FARMS ON SEA- BIRDS: DEVELOPING AND APPLYING A VULNERABILITY INDEX. JOURNAL OF APPLIED ECOLOGY 421: 724-734.
- NORBERG, R.A & NORBERG, U.M. 1971. TAKE-OFF, LANDING, AND FLIGHT SPEED DURING FISHING FLIGHTS OF GAVIA STELLATA. ORNIS SCAND. 2: 55-77.
- Š.DANKO, A. DOROLOVÁ, A. KRIŠTÍN 2002 ROZŠÍRENIE VTÁKOV NA SLOVENSKU, BIRDS DISTRIBUTION IN SLOVAKIA