Svetový deň vydier (World Otter Day) do pozornosti verejnosti sa začal viac presadzovať Medzinárodný fond na záchranu vydier (International Otter Survival Fund). Jeho cieľom je zvyšovať povedomie o neutešenom stave vydier vo svete.

Všetkých 13 druhov vydier zistených na rôznych kontinentoch je zaradených do červeného zoznamu IUCN, vrátane vydry riečnej vyskytujúcej sa v Európe, i na Slovensku, Ázii a severnej Afrike.

Nie je vydra ako vydra

Napriek tomu, že na prvý pohľad sa druhy vydier podobajú, sú medzi nimi veľké rozdiely. Vydry sú semiakvatické šelmy, čo znamená, že ku svojmu životu potrebujú vodu. Vydry morské trávia vo vode najviac času – vo vode lovia, spia, aj sa starajú o potomstvo, ktoré vozia na bruchu. Pozdĺž morského pobrežia sa ale tiež môžete stretnúť s ďalšími druhmi vydier, ako napríklad s vydrou kanadskou (severoemerickou), alebo i u nás žijúcou vydrou riečnou. Tieto druhy však ku svojmu životu okrem morskej vody potrebujú i tú sladkovodnú. Pozdĺž riek, rybníkov a jazier žijú vydry na celom svete, okrem Austrálie.

Ako predátori vodných živočíchoch sa väčšinou živia rybami, ktoré môžu tvoriť až 95 % z ich jedálnička. Ale napríklad vydra malá (azijská), či africká, sa špecializujú na kraby, alebo už spomenutá vydra morská na morskom dne hľadá ježovky. Vďaka tejto špecializácii tak môžu žiť vedľa seba aj viaceré druhy – v južnej Ázii vedľa seba žijú hneď tri – vydra malá, hladkosrstá a srstnatonosá.

Vydry sú väčšinou samotársky žijúci lovci, čo platí aj pre našu vydru riečnu. Ak náhodou uvidíte viac jedincov spolu, je to samica, ktorá vodí svoje mladé. Výnimkou sú dva druhy vydier: vydra obrovská, obývajúca veľké rieky južnej Ameriky. Váži až 30 kg a trvale žije v 5 až 8 členných skupinách, ktoré efektívne spoločne lovia. Druhým príkladom je vydra malá, dorastajúca maximálne 5 kg. Tie tvoria skupiny aj s viacerými rodinami.

Vydra je ukazovateľ čistého životného prostredia

Čo však majú všetky vydry spoločné je, že sú vždy predátorom na vrchole potravného reťazca a sú preto prirodzeným ukazovateľom stavu svojho životného prostredia – vodných tokov, nádrží, morí, ale aj ich najbližšieho okolia. Preto ich veľmi ohrozuje deštrukcia a znečistenie vodného prostredia. Do vodných tokov a následne i nádrží a nakoniec do morí tečie všetok odpad a splašky. Znečistenie vody má najväčší vplyv na rozšírenie a početnosť vydry. Ovplyvňuje to zdravotný stav a reprodukčnú schopnosť vydry, alebo nepriamo sa znečistením ničia trofické reťazce a zásoby potravy pre vydry.

Vydry ohrozujú ťažké kovy, chemizácia v poľnohospodárstve, moderné používanie hormónov a antibiotík, v moriach sú to ropné havárie. Vydry sa bohužiaľ stále lovia, či už legálne alebo ilegálne, v závislosti od statusu vydier v danom štáte. Lovia sa pre mäso, kožušinu, ako trofej, alebo je zabíjaná kvôli škodám na rybnom hospodárstve.

„V moderných krajinách pribodol však ešte jeden negatívny faktor ohrozujúci vydry, a tým je doprava. V rámci nášho výskumu ročne zozbierame na cestách až 40 zabitých vydier.“ Dopĺňa Katarína Poledníková z Alka Wildlife. „U Nás je najväčší problém i nelegálny lov, ktorý sa k tomu pridáva.“ Aj v dôsledku spomínaných faktorov má dvanásť z trinástich druhov vydier na celom svete klesajúci trend.

Stav vydry riečnej na Slovensku

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov vydra riečna na Slovensku patrí medzi zraniteľný druh, trend celkovej populácie je klesajúci. Od roku 2001 je spracovaný pre vydru Program záchrany chráneného druhu, ktorého cieľom je zabezpečenie stabilnej populácie daného druhu, snaha zvýšenie početnosti populácie, zistenie a stanovenie príčin ohrozenia a eliminácia negatívnych faktorov.

K základným existenčným nárokom vydry riečnej a kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim rozšírenie druhu patrí hneď po potrave dostatok vhodných a bezpečných úkrytov. Vydra na Slovensku využíva ako úkryty predovšetkým brehové štruktúry vo všetkých typoch habitatov, ktoré trvalo, alebo prechodne obýva. Povrchové úkryty bývajú najčastejšie umiestnené v pobrežných krovinových biotopoch.

Výstavba veľkých alebo menších priehrad a nádrží, ako aj malých vodných elektrární ohrozuje prežívanie vydry, pretože umelo prerušuje jej teritóriá, vytvára bariéry pre migrácie mnohých druhov rýb a narúša prirodzený cyklus záplav, zvyšuje využívanie lokality (s výnimkou vodárenských nádrží) a vyvoláva veľké zmeny v ekosystémoch pod nádržou. Pre existenciu vydry je dôležité aj množstvo vody v tokoch, ktoré obýva. Viaceré toky Slovenska majú prirodzene rozkolísané prietoky s minimom vody, až vysychaním v letných mesiacoch a vydra sa v nich v tomto období nevyskytuje.

Monitoring a manažment druhu

Pre zabezpečenie trvalej stability a prosperity populácie vydry riečnej sú nevyhnutné stále aktivity na úseku monitoringu a manažmentu druhu. V rámci nich je potrebné riešiť elimináciu nadmernej mortality jedincov vydry kolíziami s dopravnými prostriedkami (najmä automobilmi) v nepriechodných úsekoch križovania pozemných cestných komunikácií s vodnými tokmi a ilegálnym lovom, najmä zástrelmi, lovom do vrší a želiez. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať inštalácii oplotení diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Ďalšiu časť praktických opatrení je nutné zamerať na elimináciu negatívnych zásahov do biotopov vydry.

Pokiaľ zachováme kvalitu a čistotu vôd, dostatok vhodných a bezpečných úkrytov, eliminujeme ostatné negatívne faktory (dopravu, lov) a človek bude vydru tolerovať vo svojej blízkosti, je nádej, že aj do budúcnosti táto úchvatná šelma prežije v našich potokoch a riekach.

Hra Vydrie šialenstvo

Či má vydra ľahký život a či dokáže prekonať nástrahy a pri tom sa dozvedieť zaujímavosti zo života vydry, to deťom umožní hra Vydrie šialenstvo, ktorú  pripravil Medzinárodný fond na záchranu vydier (International Otter Survival Fund). Úlohou je previesť vydru Oľgu späť ku svojim mláďatám a vyhnúť sa pritom všetkým nebezpečenstvám na ceste!

Tu si môžete zahrať  (v angličtine).

https://otter.org/Public/MediaAndResources_Game.aspx

 Pracovné listy Vydra SID

Pre šikovné deti 1. stupňa základných škôl, ktoré radšej pracujú s ceruzkou a chcú si potrénovať mozgové závity, ponúkame tento pracovný list, ktorý priplavili kolegovia z NP Muránskej planiny.

Spracovala: Miriam Balciarová, Ing., ŠOP SR, oddelenie Škola ochrany prírody Varín