Leto skončilo a s nástupom jesene sa pomaly lúčime s vegetačným obdobím. V septembri  pracovníci Správy CHKO Východné Karpaty, za účasti Ing. Jaroslava Vlčka, CSc., vykonali mapovanie vzácnej, jesennej orchidey, pokrutu jesenného (Spiranthes spiralis), v katastrálnych územiach obcí Kečkovce, Havranec, Svetlice a Vyšná Jablonka.

pokrut jesenný (Spirantes spiralis), autor: Vlčko J.

Pokrut je zástupcom čeľade vstavačovité. Patrí medzi vzácne druhy. Výnimočný je aj svojou morfológiou a fenológiou.

Je to vytrvalá, vzpriamená bylina s podzemnými hľuzami. Byľ je 10-20 cm vysoká, páperistá, vyrastá vedľa listovej ružice; listy (3-7) sú široko vajcovité, tmavozelené, vytvárajú kompaktnú listovú ružicu; súkvetie je husté, špirálovité; kvety (10-20) sú biele až bielo zelenkasté, voňavé, 4-7 mm veľké. Patrí k najneskôr kvitnúcim druhom z našich vstavačovitých. Fenológiou je netypická tým, že v dobe kvitnutia pozorujeme ružicu listov a mimo nej vyrastajúcu byľ, na báze bez prízemných listov. Listy kvetonosnej byle sú už úplne odumreté a ružica malých, mladých, zelených listov, vyrastá z novej hľuzy, z ktorej vyrastie nová kvetonosná byľ až v budúcom roku. Dĺžka kvitnutia trvá, podľa počasia, od druhej polovice augusta, do polovice septembra. V čase kvitnutia tvorí rastlinu kvetonosná stonka a nová listová ružica pri stonke.

Listové ružice, autor: Macková A.

Listové ružice sú koncom kvitnutia už dobre vyvinuté a pokračujú v raste do polovice októbra, následne sa rast listovej ružice obnovuje v nasledujúcom vegetačnom období v marci a ukončený je v máji. V jeseni môže mať listová ružica väčšinou 3-4 listy a na jar zase 6-9.

V máji môže byť počet listov až 14. Jesenné listy začínajú od začiatku mája od obvodu ružice schnúť a odumierať. Plodom je tobolka. Rozmnožuje sa semenami (ku klíčeniu je bezpodmienečne nevyhnutný vznik endotrofnej mykorízy), ale občas sa rozmnožuje aj vegetatívne (namiesto jednej, vzniká viacej nových hľúz). Výhradnými opeľovačmi druhu sú čmeliaky, ktoré láka chemicky (vanilková vôňa).

Detail kvetov, autor: Vlčko J.

Európska časť areálu sa rozprestiera od Mediteránu po Britské ostrovy, severná hranica vedie cez krajiny Beneluxu, Nemecko, Dánsko, južné Švédsko, Poľsko a Ukrajinu. Ďalej siaha na východe do Libanonu, Turecka, Ruska a na Kaukaz. Na Slovensku sa tento druh aktuálne vyskytuje v Podunajskej nížine pri Bratislave, v Tribči a v Nízkych Beskydách.

Rastie od nížin až do vyšších horských polôh, na chudobných lúkach, na suchých pasienkoch (najmä ovčích), v riedkych krovinách, vo svetlých borovicových lesoch i vlhkých rašelinových lúkach a piesočných dunách, na mierne kyslých až slabo alkalických pôdach.

Nájdi si svoj spirantes, autor: Repčíková B.

Je zaradený do Červeného zoznamu ohrozených rastlín Slovenska, do kategórie kriticky ohrozený (CR). Zároveň je to zákonom chránený druh národného významu.

Podľa Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je spoločenská hodnota tohto druhu vyčíslená na 322 €. Je chránený aj medzinárodným dohovorom CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín).

Je to nenápadná rastlina. Ešte pred desaťročím kvitol práve na konci prvej dekády septembra. Tento rok však už odkvital. Klimatická zmena zasiahla aj tu. O to ťažšie ho bolo nájsť. Neskúsené oko druh ľahko prehliadne. Nám sa ho však vďaka odborníkovi nájsť podarilo. Zdá sa, že najvhodnejším termínom pre jeho mapovanie v Nízkych Beskydách, bude v budúcnosti posledná dekáda augusta.

Vtedy túto skromnú rastlinu prezrádzajú drobné, nežné, biele kvety, v špirálovitom súkvetí. Toto mu napokon prinieslo aj jeho rodové meno.

Vyšná Jablonka v roku 2009, autor: Macková A.

Mapovanie výskytu s odstupom desiatich rokov prinieslo zaujímavé výsledky. Z piatich lokalít sa ho podarilo overiť len na dvoch. Aj na tých však dosahoval už len zlomky niekdajšieho počtu kvitnúcich jedincov. Na oboch lokalitách, po celé tie roky, nepretržite prebiehala pastva hovädzieho dobytka.

Dve súkvetia, autor: Vlčko J.

Tá nie je optimálnym spôsobom obhospodarovania, ale v porovnaní s ukončením pastvy, úbytok rastlín aspoň spomaľuje. Na ostatných lokalitách sa v uplynulých rokoch nepáslo. Našli sme tam vysoký porast rastlín, v ktorom sa drobný, odkvitnutý pokrut, hľadal už len veľmi ťažko. Dve z týchto lokalít boli po našej návšteve ešte pokosené.

Ak sa na nich pastva obnoví, je možné, že v budúcom roku budeme pri ich návšteve prežívať radostnejšie pocity. V minulosti sa napríklad vo Svetliciach páslo okolo 200 a vo Vyšnej Jablonke vyše 100 kusov oviec. Pre zachovanie populácií druhu je nevyhnutné vytvoriť preň optimálne podmienky a to prostredníctvom pasenia oviec. Zdá sa, že je to v týchto podmienkach jediný vhodný spôsob obhospodarovania.

V roku 2009 bola lokalita vo Vyšnej Jablonke spásaná ovcami, autor: Macková A.

Ovce sú špecifické tým, že rastliny spásajú nízko. Blízko pri povrchu pôdy. Taký pasienok pripomína výškou bylinného porastu golfové ihrisko. V druhovom zložení takto vniknutého a udržiavaného spoločenstva (asociácia Anthoxantho odorati-Agrostietum tenuis), prevládajú druhy s rozložením biomasy koncentrovanom pri pôdnom povrchu, predovšetkým tie, s listovými ružicami. K nim patrí aj pokrut.

Na pasienkoch môžu rásť riedko roztrúsené borievky. Zato rôzne druhy drevín, ktoré sa tam v priebehu rokov uchytili a rozrástli, treba odstrániť. Postupne sťažujú, až znemožňujú pastvu, navyše tienia, čo pokrut neznáša.

V čase mapovania druh odkvital, autor: Repčíková B.

Rozšíreniu pokruta v územnej pôsobnosti správy CHKO sa začala venovať zvýšená pozornosť v roku 1995. Odvtedy, až do roku 2010, pracovníci správy, spolu so špecialistami na vstavačovité, pravidelne monitorovali jeho početnosť. Popri tom robili prieskum vhodných biotopov, s cieľom nájsť aj lokality nové.

Pracovníci správy CHKO v minulosti zrealizovali v neskorej jeseni na jeho lokalitách v Svetliciach a v Osadnom niekoľko rokov po sebe kosenie. Spočívalo v ručnom pokosení lokalít a v odstránení hmoty mimo plochu výskytu druhu.

Vyšná Jablonka v súčasnosti, autor: Repčíková B.

Autor: Ing. Repčíková B., Ing. Macková A., Ing. Vlčko J., CSc.

Zdroj: Kubandová M., 2002. Súčasný výskyt, ohrozenie a možnosti záchrany populácií Spiranthes spiralis (L.) CHEVALL. na severovýchodnom Slovensku: diplomová práca. Banská Štiavnica: TUZVO, 2002. 55 s.

Vlčko J., Dítě D., Jasík M., 2002. Program záchrany kriticky ohrozeného druhu Spiranthes spiralis (L.) CHEVALL. – pokrut jesenný na území Slovenska. MŽP SR.

Vlčko J., Dítě D., Kolník M., 2003. Vstavačovité Slovenska. ZOSZOPK Orchidea, Zvolen, 2003, 120 s.

http://ibot.sav.sk/usr/Dano/docs/BULLETIN,%202011,Spiranthes%20spiralis.pdf