ŠOP SR, Správa CHKO Východné Karpaty realizuje sčítanie bocianov bielych (Ciconia ciconia) spravidla od začiatku júla do jeho polovice. Mláďatá na hniezdach sú už dostatočne odrastené, stavajú sa na zadné nohy a vykukujú z hniezda a teda sa dajú ľahko spočítať. Ak by sa sčítavali skôr, niektoré mláďatá by jednoducho nebolo vidieť a ak by sa sčítali neskôr niektoré mláďatá by už mohli byť z hniezda vyletené.

Sčítanie sa snažíme koordinovať s celoslovenským  sčítaním bocianov bielych (http://bociany.sk/nestcards), ktoré spracováva aj naše výsledky. Termín sčítania bocianov sa môže posúvať podľa meteorologických podmienok. Ak bolo priaznivé obdobie, bociany sa môžu začať sčítavať aj skôr, ak bolo nepriaznivé tak neskôr. V roku 2010 v dôsledku chladného počasia a dlhotrvajúceho dažďa v mesiaci máj  prišla podstatná časť hniezdiacich bocianov o svoju znášku a musela zahniezdiť nanovo, čím sa posunul aj čas, kedy bolo vhodné bociany sčítať, resp. sčítavali sa na dvakrát, najprv tie ktoré to nepriaznivé počasie vedeli ustáť a neskôr tie ktoré znášku opakovali.

Krúžkovanie bocianov v okrese Humenné, prebehlo tohto roku po prvý krát v spolupráci s RNDr. Miroslavom Fulínom CSc., hlavným koordinátorom sčítavania a krúžkovania bocianov na Slovensku. Pri krúžkovaní je veľmi dôležité aby krúžkované bociany boli už dostatočne vyvinuté. Krúžkovaním sa dajú relatívne lacno a bezproblémovo získať konkrétne údaje o pohybe bocianov, o ich migrácií, bionómii, ako si vyberajú svojich partnerov, kde, kedy a ako hniezdia, kedy dospievajú a podobne. Napríklad vďaka krúžkom sa podarilo zistiť, že bociany nie sú až tak monogamné ako sa predpokladalo. Striedanie partnerov je u bocianov oveľa bežnejším javom. Vďaka krúžkom sa taktiež podarilo zistiť, že mladé bociany, ktoré ostali v opatere ľudí ako napr. vyhodené mláďatá z hniezd, majú pomerne vážny problém naučiť sa znovu fungovať vo voľnej prírode. Bližšie o tom píše RNDr. Miroslav Fulín CSc. v pravidelnom informačnom spravodajcovi z roku 2017  PREČÍTAJ TU. Z tohto dôvodu sme tohto roku aj my, Správa CHKO Východné Karpaty, doložili dve vyhodené mláďatá bocianov bielych do vhodných hniezd. Zaujímavý údaj odčítaný z krúžku je aj z mŕtveho bociana nájdeného v obci Habura dňa 6.8.2018, ktorý bol krúžkovaný na hniezde pri Sabinove ako mláďa tohto roku a 6. 8.2018 už bol o niekoľko desiatok kilometrov mimo hniezda kde sa narodil, pričom iné mladé bociany sa pri svojich rodičoch zdržujú oveľa dlhšie. Tiež pomocou krúžkov bolo možné zistiť, že približne 70% bocianov sa vracia do relatívnej blízkosti hniezda kde sa narodili.

Cielený monitoring bocianov na Slovensku, vďaka ľuďom ako je  RNDr. Miroslav Fulín CSc., má svoju tradíciu a prináša konkrétne výsledky. Bocian biely je jeden z mala divo žijúcich živočíchov, o ktorom máme veľmi rozsiahle vedomosti a to vďaka aj krúžkovaniu.

V rámci územnej pôsobnosti Správy CHKO Východné Karpaty je tohtoročný stav populácie bocianov bielych o čosi horši ako minulý rok. Výsledky z predchádzajúcich rokov v rámci SR sa dajú nájsť na stránke http://bociany.sk/pages/show/72-Informacny-spravodaj.html. Tu však treba podotknúť, že minulý rok bol mimoriadne priazniví pre bociany v našej pôsobnosti. Celkovo sme v roku 2017 napočítali  324 mláďat, pričom priemer sa pohybuje cca 250 mláďat za rok. Napriek tomu sa na hniezdení bocianov v tomto roku negatívne prejavilo náhle ochladenie v druhej polovici apríla. Niektoré bociany uhynuli, iné z tohto dôvodu ani nezahniezdili, resp. zahniezdili ale neúspešne. Preukázateľne to malo negatívny vplyv na bociany najmä z obcí Udavské, Veľopolie a Ľubiša.

Všetky bociany hniezdia na antropogennych prvkoch v krajine v blízkosti ľudských sídel, prevažne na stĺpoch nadzemného eklektického vedenia, komínoch, vežiach, strechách a pod. Väčšinu hniezd Správa CHKO Východné Karpaty preložila na samostatné stĺpy s podložkami, čo v prípade preložky z elektrického vedenia vďaka spolupráci s VSD je pomerne štandardná záležitosť, problém nastáva ak sa prekladajú bocianie hniezda z komínov, kde je nevyhnutné dohodnúť kto takúto preložku zaplatí a zrealizuje.

Text a foto: Mgr. Martin Šepeľa