V minulom roku sme Vám prezentovali jesennú očistu realizovanú na vybraných maloplošných chránených územiach v pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (ďalej CHKO).
Dôvod a spôsob výkonu týchto rozsiahlych manažmentových prác nájdete v tomto článku http://chkovychodnekarpaty.sopsr.sk/jesenna-ocista-vo-vychodnych-karpatoch/.
Dnes vám predstavíme ďalšie botanicky aj zoologicky významné lokality, ktoré prešli nevyhnutnou obnovou. Práce na vybraných lokalitách boli realizované pod dohľadom správy CHKO.
Genofondová lokalita vzácnej orchidei hľuzovca Loeselovho
Druhá najbohatšia známa lokalita s výskytom hľuzovca Loeselovho (Liparis loeselii) na Slovensku. Lokalita predstavuje podmáčanú slatinno – rašelinnú lúčku s vysokou druhovou diverzitou bylinnej i machovej vrstvy. Vďaka vysokej hladine podzemnej vody dominujú na lokalite najmä vlhkomilné a slatinné druhy, náročné na živiny. Ide prevažne o rôzne druhy ostríc. Prevládajúcim biotopom na tomto mieste sú slatiny s vysokým obsahom báz. Z vlhkomilných druhov sa na lokalite vyskytujú druhy ako páperník širokolistý, valeriána celistvolistá, sitina článkovaná, kruštík močiarny, druhy rodu Dactylorhiza, a predovšetkým hore spomínaný, kriticky ohrozený druh z čeľade vstavačovité hľuzovec Loeselov. V machovej vrstve s vysokou pokryvnosťou prevláda pásikavec močiarny, rebríčkovec stromkovitý a iné. Na časti územia, kde v dôsledku prirodzených zmien došlo k poklesu hladiny spodnej vody prebieha sukcesná zmena biotopu. Slatina sa tak pozvoľna mení na vlhkomilnú podmáčanú lúku horských a podhorských oblastí. Zastúpenie rastlinných druhov a spoločenstiev vďaka špecifickým klimatickým podmienkam vytvárajú na lokalite biotopy národného a európskeho významu.
V minulosti bola táto lokalita využívaná ako kosná lúka. V posledných rokoch z dôvodu nevyužívania lúka sukcesne zarastá. Na rozhraní lúky a lesa je viacero svahových výverov, ktoré sú v súčasnosti zanesené organickým materiálom a nie sú schopné aktívne zabezpečovať vodný režim na lokalite. V posledných dvoch rokoch bolo na ploche s výskytom hľuzovca realizované ručné kosenie krovinorezom s následným odstránením pokosenej biomasy mimo plochu. Rozklad hmoty na ploche by viedol k nežiadúcej eutrofizácii. S cieľom zlepšiť svetelné podmienky vzácnej orchidei boli v najbližšom okolí lúky s hľuzovcom odstránené rýchlo rastúce dreviny najmä krušina jelšová, vŕba popolavá a topoľ osikový, ktoré lúku zatieňovali.
Lokalita pri obci Závada
Lúky nad obcou Závada predstavujú bývalé pasienky s rozsiahlymi lúčnymi biotopmi. Dotknuté územie bolo do plánu obnovy zaradené z dôvodu nedostatočného manažmentu. Zoologické záznamy správy CHKO evidujú na lokalite výskyt európsky významného druhu modráčik čiernoškvrnný. Pasienky nad obcou Závada v súčasnosti zarastajú rôznymi druhmi krovín a drevín a nie je to len prípad tejto obce. Na jednom mieste lokalita intenzívne zarastá pŕhľavou, čo značí, že na tomto mieste bolo v minulosti hnojisko.
Časť územia, prešla jesennou očistou v podobe odstránenia nežiadúcich krovín a drevín a ručného pokosenia krovinorezom. Pokosená biomasa bola z plochy vyhrabaná a odstránená. Na mieste boli ponechané len ovocné druhy stromov. Najideálnejším manažmentom po takejto obnove by bolo pasenie hospodárskymi zvieratami, ako tomu bolo v minulosti. V súčasnosti ale takáto možnosť nie je a preto je odstránenie nežiadúcich náletov a kosenie jedinou možnosťou ako lokalitu udržať ako lúčny biotop.
Územie európskeho významu Pod Čierťažou
Lúky nad obcou Vyšná Jablonka boli dlhé roky spásané stovkami oviec. Vápnité podložie dalo predpoklad vzniku suchomilných travinnobylinných a krovinových porastov ako aj podhorských kosných lúk, čo v kombinácii s pastvou oviec vytvorilo ideálne podmienky pre vzácne orchidei. Lúky nad Vyšnou Jablonkou sú známe výskytom vzácnej orchidei pokrutu jesenného.
Viac informácií o mapovaní pokrutu jesenného nájdete na tomto odkaze: http://chkovychodnekarpaty.sopsr.sk/najneskor-kvitnuca-orchidea/
Vhodné stanovištné podmienky a spôsob manažmentu tak počas dlhého obdobia vytvárali biotopy európskeho významu, ktoré sú zároveň predmetom ochrany územia. Ovce sa nad Vyšnou Jablonkou už viac ako 10 rokov nepasú, a lokalita nebola za posledné roky ani kosená. Monitoring v roku 2019 dokonca prítomnosť pokrutu už nepotvrdil. Na lokalite správa CHKO eviduje prítomnosť porastov borievky obyčajnej – biotopu európskeho významu, pre ktorý bola na mieste výskytu vytvorená aj trvalo monitorovacia lokalita. Borievky sa v dôsledku absencie tradičného hospodárenia rozšírili natoľko, že miestami tvorili zapojený porast nevyhovujúci svojimi svetelnými podmienkami orchideám. Potreba redukcie starých a preschnutých borievok a iných nežiadúcich sukcesných drevín sa ukázala ako nevyhnutnou z dôvodu záchrany vzácneho pokrútu jesenného. Vďaka manažmentu realizovanému terajším užívateľom boli nežiadúce dreviny označené a z plochy odstránené. Lokalitu sa tak podarilo dostať do stavu spred 10 až 15 tich rokov. Väčšia časť lokality bolo pokosená traktorom.
Po tomto rozsiahlom záchrannom manažmente má správa CHKO od obhospodarovateľa prísľub obnovy pastvy oviec, ktorá bude pre obnovu vzácnej jesennej orchidei najlepším spôsobom ochrany.
Územie európskeho významu Za hôrkou
Lokalita s miestnym názvom Za hôrkou v obci Oľka nad kostolom bola pod rovnomenným názvom zaradená do siete Natura 2000 už v roku 2004. Odvtedy uplynulo 15 rokov a na miestach, kde správa CHKO evidovala dôležité stanovištia Orchideaceae a tiež lúčne spoločenstvá biotopov európskeho významu sú dnes len fragmenty obklopené zapojeným porastom borovice lesnej. Najväčším problémom na tejto lokalite bolo upustenie od tradičného obhospodarovania a následné zarastanie náletovými drevinami a krovinami na miestach so Suchomilnými travinnobylinnými a krovinovými porastmi na vápnitom podloží. Cieľom záchranného manažmentu realizovanom v jeseni 2019 bolo prinavrátenie lokality do stavu aspoň čiastočne vyhovujúcom nielen vzácnym rastlinným spoločenstvám, ale aj vzácnym druhom bezstavovcov ako modráčik čiernoškvrnný, modráčik horcový a kobylka Štysova. Modráčiky na lokalite pre svoju existenciu potrebujú prítomnosť živnej rastliny horec krížatý v dobe letu, tiež hostiteľského mravca a vhodný spôsob manažmentu. Zvlášť modráčik horcový má na lokalite v Oľke už nevhodné podmienky nakoľko kroviny na miestach výskytu hostiteľskej rastliny vytvorili hustý nepreniknuteľný porast. Obnova biotopov vzácnych rastlinných aj živočíšnych druhov v Oľke bola z uvedených dôvodov už nevyhnutnosťou.
Na vybranej ploche bolo odstránených niekoľko vzrastlých nepôvodných borovíc a iných vyschnutých a poškodených krovín. Zásahom tak došlo k presvetleniu a priaznivejším podmienkam pre vzácne druhy rastlín a živočíchov. V obnove biotopov je potrebné na lokalite aj naďalej pokračovať.
Územie európskeho významu Pliškov
V brehovom poraste Ščobského potoka, ktorý sa vlieva do vodného toku Udava v blízkosti obce Osadné, v okrese Snina, bolo realizované prečistenie štrkových lavíc. Na mieste boli odstránené náletové dreviny a kroviny, ktoré mimoriadne tienili na nálezisko myrikovky nemeckej.
Vo všeobecnosti myrikovka ako pionierska drevina vytvára porasty na nestabilných a periodicky zaplavovaných štrkových laviciach prevažne horských riek a potokov pričom v iniciálnych štádiách vyhľadáva otvorené a slnečné stanovištia. Drevina prosperuje predovšetkým na obnažených štrkových laviciach, ktoré sa vytvárajú počas vysokých vodných stavov.
Formovanie štrkových lavíc na mieste výskytu v Osadnom je dnes pri znížených vodných stavoch už pomalšie a myrikovku zatláča okolitý brehový porast. Zásah a rozvoľnenie porastu bolo už nevyhnutnosťou. Biotop európskeho významu na horských tokoch s myrikovkou je najviac ohrozený reguláciou vodných tokov a prenikaním nepôvodných druhov na stanovištia.
Myrikovka nemecká je zaradená do Červeného zoznamu rastlín a živočíchov Slovenska (radená v kategórií ohrozenosti podľa IUCN – VU (zraniteľný)). Patrí do čeľade tamaryškovité, je opadavým krom, vysokým 0,5 – 2,0 metre, kvitnúcim v júni až auguste.
Lokalita v k. ú. Havranec
Lokalita predstavuje ďalšie významné miesto výskytu už vyššie spomínanej vzácnej jesennej orchidei pokrutu jesenného. Najvhodnejším spôsobom udržania, prosperovania a ochrany pokrutu na mieste výskytu je pastva oviec. V súčasnosti sa na mnohých miestach upúšťa od takejto možnosti využívania pozemkov, čo nepriaznivo vplýva na stav a početnosť tohto druhu. Cielený monitoring pokrutu v roku 2019 potvrdil, že absencia pasenia oviec má nepriaznivý vplyv na tento druh orchidei. Na lokalite v Havranci sme nenašli ani jeden exemplár. V jesenných mesiacoch bolo na lokalite realizované odstránenie náletových drevín a krovín, ktoré mali za následok zatienenie lokality. V oplôtku, na mieste kde správa CHKO eviduje pokrut pred viac ako 10 timi rokmi sa dnes pasie hovädzí dobytok. Nie je to ideálny spôsob manažmentu ale na lokalite týmto nedochádza k hromadeniu stariny.
Čas a ďalšie roky monitoringu preukážu či sa pokrút na lokalite znovu objaví.
Pokrut jesenný (Spiranthes spiralis) je zaradený do Červeného zoznamu ohrozených rastlín Slovenska, kde je zaradený do kategórie kriticky ohrozený (CR) a zároveň je to zákonom chránený druh národného významu. Podľa Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je spoločenská hodnota tohto druhu vyčíslená na 322 €. Zároveň je chránený medzinárodným dohovorom CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín).
Územie európskeho významu Humenský Sokol
Územie zaradené do siete Natura 2000 sa nachádza v okrese Humenné. Časť územia (lokalita Skalka), v ktorom prebiehali manažmentové práce patrí do katastra obce Chlmec. Predmetom ochrany tejto časti územia sú najmä lúčne spoločenstvá s výskytom chráneného rastlinného druhu poniklec veľkokvetý a druhu európskeho významu modráčik čiernoškvrnný (Phengaris arion). Je to jedna z mála lokalít, kde je možné pozorovať viaceré dnes už zriedkavé druhy denných motýľov ako modráčika vikového (Polyommatus coridon), hnedáčika nevädzového (Melitaea phoebe), modráčika kozincového (Glaucopsyche alexis), vidlochvosta ovocného (Iphiclides podalirius) či vretienku vičencovú (Zygaena carniolica).
Pomerne rozsiahla časť tejto lokality prešla obnovným manažmentom, ktorý spočíval, najmä v odstránení krovinovo – drevinovej vegetácie, nevhodnej pre uvedené druhy biotopov s následným odstránením biomasy z plochy. Nežiadúce druhy, ktoré boli z plochy odstránené, spôsobovali zatienenie a postupne poniklec vytláčali z územia. Na mieste boli odstránené aj zvyšky starého oplotenia.
Text: Ing. Barbara Repčíková, Ing. Anna Macková