V skorých jarných dňoch, často už v marci, začína kvitnúť poniklec veľkokvetý (Pulsatila grandis) – jeden z prvých jarných kvetov. Spozorovať sa dá už na základe púčikov, bielych chumáčov, ktoré chránia poniklec pred jarnými mrazmi.
Je to chránený druh európskeho významu, z hľadiska ohrozenia je zaradený do kategórie takmer ohrozený (NT). Areál jeho rozšírenia sa tiahne od južnej časti západných Karpát cez južné časti Strážovských vrchov, Slovenského rudohoria, Nízkych Beskýd až po Vihorlat. V nížinách je jeho výskyt vzácny, rastie iba na svahoch kopcov, nikdy nie na rovine. Obľubuje predovšetkým výslnné kamenisté stráne na vápencoch a svojimi nápadnými ružovo, až modrofialovými kvetmi neunikne našej pozornosti. Desiatky týchto pekných kvetov môžeme obdivovať na turistickom chodníku v Národnej prírodnej rezervácií (NPR) Humenský Sokol a v Prírodnej rezervácií (PR) Chlmecká skalka.
V rámci Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (ďalej CHKO VK) poniklec veľkokvetý pravidelne monitorujeme a zaznamenávame jeho stav a stav biotopu, v ktorom sa vyskytuje. Veľkosť populácie na sledovaných lokalitách sa pohybuje od niekoľko desiatok až stoviek jedincov, ale bohužiaľ sú miesta, kde jedince môžeme spočítať na jednej ruke. Početnosť jedincov je na väčšine miest stabilizovaná, iba na niektorých dochádza k pomalému poklesu početnosti. Tieto zmeny sú ovplyvňované predovšetkým počasím, zmenou biotopu a zarastaním drevinami. Zarastanie drevinami výrazne ovplyvňuje dané spoločenstvo a celkový stav biotopu a môže viesť až k postupnému zániku lokality a nakoniec aj k vymiznutiu pôvodných druhov na danej lokalite.
Biotop s poniklecom veľkokvetým je ohrozovaný najmä zarastaním borovicami, krovitými drevinami, expanzívnymi bylinnými druhmi, zberom, zašľapávaním. Pre zachovanie populácie je preto veľmi dôležité zabezpečiť vhodný manažment biotopu tohto druhu. Najúčinnejší spôsob ako eliminovať zarastanie je odstraňovanie náletových drevín a krovín na lokalitách v jesenných až zimných mesiacoch s ich následným odstránením mimo lokalitu, extenzívna pastva oviec, alebo kôz a kosenie 1 krát ročne od júna do polovice augusta s následným odstránením pokosenej biomasy.
Na miestach kde je poniklec veľkokvetý jednoducho prístupný, v okolí turistických chodníkov, je ohrozovaný ilegálnym zberom a zašľapávaním. V zmysle zákona o ochrane prírody je poniklec chránenou rastlinou, ktorá rastie aj v chránených územiach. Ľudia sa ho pokúšajú vysadiť do svojich záhrad pri domoch a chatách a tak spestriť svoje okolie. Takýto čin je neuvážený pretože, po prvé, presadením rastliny ochudobníme populáciu ponikleca na danej lokalite a po druhé, vysadenie vykopanej rastliny ešte nezaručuje, že sa rastlina uchopí a prežije.
My zostaneme sklamaní a spoločenstvo príde o svojich „členov“ rodiny.
Poniklece veľkokveté nie sú ohrozované len človekom, ale dokonca aj diviačou a vysokou zverou. V čase našej návštevy mali niektoré jedince ponikleca veľkokvetého napodiv odhryznuté kvety a z trávy bolo vidieť len byle. Ktovie, prečo im tieto rastliny chutia.
Autor článku: Ing. Eva Bošnovičová