V sobotu druhého februára si pripomíname Svetový deň mokradí. Práve mokrade sú kľúčom k riešeniu dopadov zmeny klímy. Tohtoročnou hlavnou témou Svetového dňa mokradí je NIE SME BEZMOCNÍ VOČI ZMENE KLÍMY. Téma má poukázať na dôležité a nenahraditeľné funkcie mokradí, ktoré nám pomáhajú čeliť dopadom zmeny klímy, pripraviť sa na ne a tlmiť ich dôsledky. Preto je na nás, aby sme zastavili vysušovanie mokradí.

V prírodných podmienkach strednej Európy sú za mokrade považované všetky biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody. Sú to územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prírodnými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi. Znamená to, že medzi mokrade patria všetky územia prírodného aj umelého pôvodu, kde je vodná hladina na povrchu, alebo blízko povrchu pôdy, alebo kde povrch pokrýva plytká voda, ako aj potoky, rieky a vodné nádrže.

Významnosť mokradí je úzko spojená s ich funkciami v ekosystéme, ktoré sa stávajú nepostrádateľné aj pre človeka. Civilizačné trendy posledného storočia vo svete no najmä v Európe viedli k premene a často k likvidácii existujúcich mokradí. Dôvodom týchto aktivít bola transformácia mokradí na produkčnú, alebo inak „rozumne“ využitú pôdu alebo likvidácia mokradí ako liahnišť človeku „škodlivých organizmov“.

Situácia sa stala kritickou, čoho dôsledkom bola nutnosť pristúpiť k medzinárodnej spolupráci pri ochrane a rozumnom využívaní mokradí. Rámec týmto snahám poskytol Dohovor o mokradiach podpísaný zmluvnými stranami v roku 1971 v Iranskom meste Ramsar (preto aj Ramsarský dohovor). Členské krajiny sa zaviazali chrániť mokrade na svojom území vypracovať a realizovať opatrenia vo vzťahu k existujúcim mokradiam. Osobitným záväzkom je prihlásenie vybratých mokradí na zápis do svetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu.

Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru v rámci bývalej ČSFR v roku 1990, čím na seba zobrala príslušné záväzky. Podmienky plnenia záväzkov vyplývajúcich z dohovoru riadi a koordinuje Ramsarský výbor SR.Vypracovanie návrhov na ochranu mokradí a ich následná realizácia je nemysliteľná bez poznania ich polohy, umiestnenia, prírodných hodnôt, t.z. odbornej inventarizácie.

Na túto úlohu sa podujal Slovenský zväz ochrany prírody a krajiny, ktorý ju realizoval v rámci desaťročia ochrany mokradí. Inventarizáciu koordinovalo Centrum mapovania mokradí v Prievidzi. Výsledky práce desiatok mapovateľov za uplynulých 10 rokov boli zhrnuté do publikácie MOKRADE SLOVENSKA. V databáze Centra mapovania mokradí je v súčasnosti evidovaných:
– 22 medzinárodne významných lokalít (z toho 11 ako zapísané ramsarské lokality),
– 72 národne významných mokradí,
– 467 regionálne významných mokradí a 1050 lokálne významných mokradí.

V územnej pôsobnosti Správy CHKO Východné Karpaty sa nachádzajú dve národne významné mokrade (Prírodná rezervácia Hostovické lúky a Prírodná rezervácia Haburské rašelinisko), šesť regionálne významných mokradí (Chránený areál Driečna, Lúky nad Vyšnou Písanou, Prírodná rezervácia Miroľská slatina, Prírodná rezervácia Čertižnianské lúky, Prírodná rezervácia Jarčiská a Lúky v Šivárnej v k.ú. Nižný Komárnik) a päť lokálne významných mokradí (Vodná nádrž Krajná Poľana, Alúvium Svidničanky v k.ú. Dlhoňa a Havranec, Alúvium potoka Mazgalica v k.ú. Dlhoňa, Alúvium potoka Bodružalik v k.ú. Bodružal a Salašiská v k.ú. Vyšný Komárnik).

Zdroj: http://www.sopsr.sk/cinnost/biotopy/mokrade/MokrSlov/