Odborníci zo Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) a Slovenskej akadémie vied (SAV) analyzovali 117 bezzásahových lokalít na Slovensku. Výsledky jednoznačne popreli názor, že bezzásahový princíp je „významným zdrojom nákazy“ a príčinou rozpadu smrečín na Slovensku. Práve naopak. Pri prevažnej väčšine analyzovaných rezervácií začal rozpad smrečín v ich okolí, v lesných porastoch, kde nepanujú zásadné obmedzenia. Podľa odborníkov tak obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej podkôrnikovej kalamity vo svetle jasných faktov neobstojí.
Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied a Štátna ochrana prírody SR analyzovali vzťah medzi odumieraním smrekových porastov a bezzásahovými územiami v 117 rezerváciách a ich okolí na Slovensku. Zo skúmaných rezervácií sa len v 9 prípadoch preukázalo, že odumieranie začalo v rezervácii. Až v 72 prípadoch sa preukázalo, že odumieranie smreka začalo mimo rezervácie a následne sa rozšírilo do okolia, neraz aj do bezzásahového územia. V 36 prípadoch nebolo možné zdroj jednoznačne určiť.
„Zdôrazňujem, ide o analýzu vypracovanú vedcami, postavenú na údajoch zverejňovaných lesníckymi inštitúciami, preto nemôže byť pochybnosť o jej objektívnosti,“ vyhlásil Martin Lakanda, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR.
Podľa jeho slov sú výsledky analýzy dôležité práve dnes v súvislosti s novelou zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má výrazným spôsobom posilniť nielen ochranu národných parkov ale aj celkovú ochranu prírody na Slovensku. Novelu nedávno predstavilo ministerstvo životného prostredia a v súčasnosti je v legislatívnom procese.
„A ako vždy, keď je na stole konkrétny a dobrý zákon ako zvýšiť ochranu národných parkov a celkovo posilniť ochranu prírody na Slovensku, začala rezonovať téma lykožrút,“ podotkol Martin Lakanda.
Na analýze vzťahu medzi bezzásahovým princípom a rozpadom smreka začali odborníci zo SAV a ŠOP SR pracovať minulý rok. Zamerali sa na rezervácie s bezzásahovým režimom. Sústredili sa na lokality, v ktorý prevláda smrek a zároveň stromy spĺňajú vhodný vek pre lykožrúta smrekového. Tieto kritéria na Slovensku splnilo 117 rezervácií.
„Následne sme analyzovali odumieranie lesných porastov v rezerváciách a v ich okolí po jednotlivých rokoch od 2006 do 2017. Zdrojom informácie o zdravotnom stave lesných porastov boli verejne dostupné údaje z Národného lesníckeho centra,“ nadväzuje námestník generálneho riaditeľa pre ochranu prírody ŠOP SR Peter Baláž.
Už prvé výsledky ukázali, že tvrdenia o bezzásahových územiach ako „zdrojoch nákazy“ neobstoja. Podiel poškodených smrekových porastov bol v blízkom okolí rezervácií výrazne nižší ako vo vzdialenejších lesných porastoch.
„Som presvedčený, že analýza je dostatočným argumentom na to, aby už skončilo obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej situácie s podkôrnikovou kalamitou. Dúfame, že takéto tvrdenia konečne upadnú do kategórie prekonaných mylných dogiem,“ uzavrel Peter Baláž.
Tlačová správa a foto: ŠOP SR
