V rámci 12. stretnutia priaznivcov klubu slovenských turistov (KST) sa uplynulý víkend stretli v Habure, vo vlastnom území CHKO Východné Karpaty turisti a milovníci prírody. Nádherný kraj a zaujímavý program pritiahol vyše 150 účastníkov. Hlavným iniciátorom a usporiadateľom podujatia bol turistický klub VERTEPY Medzilaborce. Pracovníci Správy CHKO Východné Karpaty ako spoluorganizátor sa podujatia zúčastnili druhý deň podujatia, kedy sa konal prechod cez vrch Chvastejov.
Na trasu sme sa vydali so skupinou turistov okolo 8h ráno od obecného úradu v Habure smerom k vodojemu. Pri miestnej farme známej oborou pre chov karpatského jeleňa pohľady a pozornosť turistov pritiahli drevené sochy umiestnené priamo v areáli. Sochy boli vyrezané priamo na mieste v rámci stretnutia rezbárov. Od rázcestia sme pokračovali spevnenou a neskôr poľnou cestou smerom k vodojemu. Počasie nebolo ideálne, ale ako sa medzi turistami hovorí neexistuje zlé počasie len nevhodné oblečenie. Vytiahli sme si pršiplášte a pokračovali miernym tempom stále po modrej značke. Počas putovania sme si navzájom vymieňali poznatky a postrehy z územia, ktorým sme prechádzali. Pri kríži na Chvastejove, sme sa dozvedeli od miestnych turistov ako názov miesta vznikol. Rodáci z Habury ktorí odišli za prácou do Ameriky si sprostredkovane cez agenta kúpili pozemky v Habure . Až keď sa vrátili do rodnej obce zistili, že pozemky sú ďaleko od obývanej časti obce – na Chvoste a tak vznikol názov Chvastejov. Na pozemkoch si postavili domy a v danej časti aj žili avšak postupom času osada na Chvastejove zanikla.
Ako sme sa blížili k vodojemu otvárali sa nám nádherné pohľady na okolitú krajinu Laboreckej vrchoviny tvorenú podhorskými lúkami, kde tu sa pasúcim dobytkom a lesmi, ktoré už farbami naberali jesenný nádych. Blížila sa desiata hodina a aj my sme sa priblížili k miestu prezentácie pri vodojeme. Z diaľky nás vítal spev, ľudová pieseň a veselá vrava turistov, ktorí vyrazili na trasu pred nami. Pred príchodom k miestu prezentácie symbolicky každý návštevník podujatia prešiel Kapurkou do Beskyda. Tak sa totiž kraj, ktorým sme putovali nazýval v dávnych dobách a medzi turistami je aktuálny dodnes. Ochrancom Beskydských hôr je oddávna Did Beskyd. Mnohí čo prichádzajú do tohto kraja sa s ním stretnú ani o tom netušia. Je tajomný a tichý, rozumie reči zvierat i kvetín, z dychu starých stromov čerpá múdrosť a voda v studničkách mu dáva nesmrteľnosť. Chráni všetko živé i neživé. Dobrým a pracovitým ľuďom pomáha, tých zlých a neprajných trestá. Daruje múdrosť, lásku a silu tým, ktorí prichádzajú s otvoreným srdcom.
Pri vodojeme sa všetci účastníci podujatia prezentovali a zároveň bola štafeta pre organizovanie stretnutia turistov v budúcom roku odovzdaná kolegom z Malých Karpát. Po občerstvení, krátkej prestávke a prezentovaní účastníkov sme už vo väčšej skupine pokračovali smerom k poľskej hranici k Prírodnej rezervácii (PR) Haburské rašelinisko nachádzajúcej sa priamo na hranici s Poľskom. Rezerváciu od poľskej strany oddeľuje chodník, ktorým sme sa bezpečne ponad rašelinisko prešli. Na tomto mieste sme turistom podali výklad o význame, dôležitosti a procesoch ktoré v rašelinisku prebiehajú.
Haburské rašelinisko je typom rozvodnicového rašeliniska vrchoviskového typu, ktoré je na slovenskom úseku Východných Karpát jediné svojho druhu. Rašelinisko je významné výskytom ojedinelých rašelinníkových a mokradných spoločenstiev. Územie sa nachádza v pramennej časti hlavného chrbta Laboreckej vrchoviny v nadmorskej výške 695 m n. m. Prírodná rezervácia má pokračovanie na poľskej strane na výmere cca 5 ha. Biotop sa vyznačuje pôvodnosťou a zachovalosťou s významným zastúpením druhov rašelinník (Sphagnum sp.), bezkolenec belasý (Molinia caerulea), sedmokvietok európsky (Trientalis europaea) ako aj horských druhov, ako sú kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum), horec luskačovitý (Gentiana asclepiadea) a kýchavica biela Lobelova (Veratrum album subsp. Lobelianum). Rašelinníkové bulty sú porastené páperníkom pošvatým (Eriophorum vaginatum). Z východokarpatských druhov sa tu vyskytuje mliečnik Sojákov (Tithymalus sojakii). Rozšírené je aj spoločenstvo krovitých vŕb, kde prevláda vŕba ušatá (Salix aurita), miestami aj vzácnejšia vŕba sliezska (Salix silesiaca). Územie prírodnej rezervácie je významným biotopom plazov, najmä vretenice severnej (Vipera berus). Z bezstavovcov bol na území zistený výskyt druhu pavúka Pirata uliginosus, bystruška (Carabus irregularis montandoni), bystruška zlatá (Carabus auronitens). Zistené boli aj niektoré vzácne druhy motýľov ohniváčik veľký (Lycaena dispar), ohniváčik štiavový (Lycaena hippothoe), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria). Zo skupiny stavovcov bol zistený výskyt hraboša močiarneho (Microtus agrestis), reliktného druhu poľadového obdobia.
Od Haburského rašeliniska sme sa od účastníkov oddelili a vrátili naspäť po tej istej trase. Turisti mali možnosť pokračovať po troch stanovených trasách s miestom stretnutia na obecnom úrade v Habure o 14 hodine.
Na obecnom úrade nás po príchode čakal chutný guľáš, ktorý uvarili počas nášho putovania vertepáci. V priestoroch obecného úradu si účastníci podujatia mali možnosť zaspievať zatancovať, vymeniť kontakty, porozprávať o dojmoch z putovania beskydskou prírodou . Turistom sme vlastné územie priblížili aj vo forme propagačných materiálov, ktoré Správa poskytla účastníkom s cieľom propagácie územia. Zo stretnutia sme odchádzali s dobrým pocitom a prísľubom, že sa čoskoro znova uvidíme pri kosení Haburského rašeliniska.
Text a foto: Ing. Anna Macková
Zdroj : Did Beskyd
https://retrospektiva.eu/?p=2844