Zimné sčítanie vodného vtáctva v územnej pôsobnosti CHKO Východné Karpaty

Zimné sčítanie vodného vtáctva v územnej pôsobnosti CHKO Východné Karpaty

kormorán veľký (Phalacrocorax carbo)

Pracovníci ŠOP SR, Správy CHKO Východné Karpaty sa aj tento rok zapojili do medzinárodného zimného sčítania vodného vtáctva (ZSVV), ktoré bolo vykonávané 12.1.2019 na dvoch líniových transektoch – pozdĺž riek Cirocha (úsek Humenné – Modra nad Cirochou) a Laborec (úsek Humenné – Koškovce). Na úsekoch pod Humenným sčítavanie zabezpečovali členovia a dobrovoľníci Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko), prípadne rybári. Zimné sčítanie vodného vtáctva má na Správe CHKO Východné Karpaty niekoľkoročnú tradíciu a je spojené so sčítaním zimujúcich kormoránov veľkých na ich nocoviskách.

Cirocha, 12.1.2019, M. Šepeľa

volavka popolavá (Ardea cinerea) a bobor eurázijský (Castor fiber)

Tento rok boli na mapovaných úsekoch pracovníkmi Správy CHKO Východné Karpaty zaznamenané druhy ako beluša veľká (Ardea alba), kačica divá (Anas platyrhynchos), kormorán veľký (Phalacrocorax carbo), rybárik riečny (Alcedo atthis), vodnár potočný (Cinclus cinclus) a volavka popolavá (Ardea cinerea).

Cirocha (Lackovce), 16.1.2009, M. Šepeľa

vodnár potočný (Cinclus cinclus)

Vodnár potočný je na Slovensku jediný druh vtáka z rodiny spevavcov (patria tu napr. vrabce, sýkorky a lastovičky), ktorý sa za svojou potravou aktívne potápa a vie aj plávať. Živí sa rôznymi druhmi vodného hmyzu (podenky, pošvatky, potočníky). Hľadá ich medzi kameňmi a pod nimi. Na rozdiel od väčšiny vtákov nemá pneumatizované kosti, kde značnú časť kosti vypĺňa vzduch. Vtáky sa tak snažia dosiahnuť čo najmenšiu hmotnosť, lepšiu výkonnosť pri lete a minimalizujú príťažlivosť gravitačnej sily. Lietanie je totiž energeticky náročný proces. Vodnár vďaka odstráneniu pneumatizácie kostí zvýšil svoju hmotnosť a dokáže sa lepšie potápať. Krídla pritom používa ako veslá. Ostrými pazúrikmi sa prichytáva o kamene na dne a pod vodnou hladinou to budí dojem, že kráča po dne. Vďaka mazovej (uropygiálnej) žľaze si impregnuje perie. Výsledkom tohto správania je zabezpečenie odolnosti peria voči zmáčaniu a vodnár sa tak môže pokojne potápať bez obáv z premoknutia. Keďže aj počas zimy je pod hladinou stále dostatok vodného hmyzu, vodnár je jedným z mála druhov vtákov, kde samca môžete počuť spievať aj v zime. Na Slovensku zimuje 4000 – 7000 vodnárov.

V minulom roku bolo sčítanie vykonávané aj na lokalite Košarovské rybníky. Zaujímavým pozorovaním bolo zistenie 8 jedincov potápača veľkého (Mergus merganser) a dokonca 1 trasochvosta bieleho (Motacilla alba), keďže trasochvosty ako výlučne hmyzožravý druh v tomto čase roka zimujú v oblasti Stredozemného mora. Nakoľko rybníky boli v tomto roku zamrznuté, sčítanie sa na predmetnej lokalite neuskutočnilo.

Počet zimujúcich vodných vtákov je plne závislý od zamrznutia vodnej hladiny. V prípade, že zostane vodná hladina nezamrznutá, počty vtákov sú automaticky vyššie z dôvodu lepšieho prístupu k potrave. Ak hladina zamrzne, sú nútené preletieť na najbližšiu nezamrznutú vodnú plochu, ktorá spĺňa ich požiadavky. U jednotlivých druhov si to vyžaduje veľkú adaptačnú schopnosť. Napríklad kormorán veľký sa vyskytuje v územnej pôsobnosti CHKO Východné Karpaty hlavne v 2. polovici zimy. Pri hľadaní potravy prelietava krajinou a vyhľadáva rieky s rýchlejšie tečúcou vodou, kde hladina ešte nezamrzla. Najvyššie položené nocovisko kormoránov v územnej pôsobnosti CHKO Východné Karpaty bolo potvrdené pri obci Zbudské Dlhé.

Kormorán veľký je od r. 2005 sčítavaný na nocoviskách v rámci Slovenska rovnakou metodikou. Sčítanie sa realizuje v spolupráci Štátnej ochrany prírody, Slovenského rybárskeho zväzuSOS/BirdLife Slovensko. Silná zima v r. 2017 bola charakteristická významným prepadom v početnosti kormoránov. Oproti r. 2016 to predstavovalo pokles až o 31 % a takéto počty kormoránov na Slovensku boli zaznamenané naposledy v r. 2002. Nízke teploty týmto spôsobom čiastočne vyriešili to, čo za roky nedocielil odstrel a plašenie kormoránov. Tuhá zima 2017 spôsobila, že značná časť kormoránov musela zo Slovenska kvôli zamrznutiu tokov odletieť presne tak, ako to bolo bežné v minulosti. To nám len pripomína dôsledky globálneho otepľovania spojené s ľudskou činnosťou (postupné otepľovanie a nezamŕzanie tokov). Veľkosť populácie zimujúcich kormoránov na území Slovenska je tak len odpoveďou prírody na fakt, že rieky tu zamŕzajú menej ako v minulosti.

Text: Mgr. Slavomír Senk

Foto: Mgr. Martin Šepeľa