Palotská jedlina – miesto nedotknuté človekom

Autor: Macková A.

NPR Palotská jedlina

Medzi neoddeliteľnú súčasť činnosti Správy CHKO Východné Karpaty patrí aj výkon štátneho dozoru a strážnej služby, ktorú zabezpečujú jej odborní pracovníci. V rámci výkonu činnosti bola tento krát navštívená Národná prírodná rezervácia Palotská jedlina. 

Národná prírodná rezervácia (ďalej NPR) Palotská jedlina sa nachádza v katastrálnom území Palota, okrese Medzilaborce. Výmera rezervácie predstavuje 157,15 ha. V nadmorskej výške 510-700 m n.m hraničí chránené územie na východe s Poľskou republikou, na západe s kosnými lúkami a pasienkami a ostatná hranica rezervácie je v styku s lesným porastom hospodárskeho lesa. Lesné pozemky sú vo vlastníctve štátu a užívaní Lesov SR, š. p. OZ Vranov.

buk lesný (Fagus sylvatica)

Národná prírodná rezervácia Palotská jedlina bola vyhlásená Úpravou Ministerstva kultúry slovenskej socialistickej republiky po dohode s Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva zo dňa 30.04.1982 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie. Vtedajšia štátna prírodná rezervácia Palotská jedlina bola vyhlásená za účelom ochrany prirodzených jedľových bučín s výskytom pôvodnej jedle na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

Zákonom NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny bola štátna prírodná rezervácia od 01.01.1995 zmenená na národnú prírodnú rezerváciu. V súčasnosti na území NPR Palotská jedlina platí v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. najvyšší PIATY STUPEŇ ochrany. V súčasnosti rezerváciou neprechádza žiaden turistický chodník, preto je vstup do rezervácie prísne zakázaný. V ochrannom 100 m pásme okolo NPR platí tretí stupeň ochrany.

V rámci prevládajúcich komplexov bučín východného Slovenska sú pôvodné jedľové bučiny v NPR významnou a cennou zložkou lesov tejto oblasti. Zvlášť, keď sa jedná o autochtónne prírodné lesy s pralesovitou štruktúrou, kde sa popri buku a jedli uplatňujú aj cenné listnáče: javor horský, javor mliečny, brest horský, jaseň štíhly a ďalšie). Odhadovaný vek porastov v NPR sa v súčasnosti odhaduje na 140 rokov, u niektorých jedlí dokonca 200 rokov.

V minulosti bola väčšia časť NPR ovplyvnená ťažbou jednotlivým výberom. Zvyšky pralesa sa zachovali len na podmáčaných a ťažšie prístupných miestach. Štruktúra pralesnej časti je veľmi diferencovaná a vo všetkých vrstvách sa približne vyrovnane uplatňuje buk aj jedľa. Žiaľ, lesy mimo rezervácie sú na tom výrazne horšie. Uplatňujú sa tu „klasické“ lesohospodárske postupy založené na pásových ruboch. Toto hospodárenie spôsobuje, že možnosti na prirodzenú obnovu jedle sú obmedzené a do pôvodných jedľovo-bukových porastov je umelo vnášaný smrek, prípadne aj smrekovec. Rovnoveké a málo diferencované porasty ktoré vznikajú pri takomto hospodárení, majú nižšiu ekologickú stabilitu a biologickú hodnotu. Treba však upozorniť, že ide o „bežný“ spôsob obhospodarovania lesov, ktorý sa dominantne uplatňuje nielen v CHKO Východné Karpaty, ale aj na celom Slovensku.

Pôvodné lesné porasty sú zároveň vhodným prostredím pre chránené a ohrozené druhy živočíchov, z ktorých v NPR Palotská jedlina žije slizniak karpatský, sova dlhochvostá, orol krikľavý, vlk dravý, rys ostrovid, medveď hnedý ai.

V bylinnom kryte NPR Palotská jedlina sa uplatňujú predovšetkým typickí sprievodcovia bukového a jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa – kostrava horská, lipkavec marinkový, ostružina srsnatá, kostihoj srdcovitý ai.

 

 

Zdroj: Krásy Slovenska, 2013/90/3-4

Foto: Archív Správy CHKO Východné Karpaty a Ing. Anna Macková