Mláďatá bociana bieleho v chovnej stanici v Medzilaborciach
Bocian biely – poverami uctievaný vták, symbol plodnosti, nositeľ šťastia, úrodnosti a detí. Hovorí sa, že tam kde hniezdi bocian, tam žijú poctiví ľudia. Elegantný pohyb, majestátny let, slávnostné sfarbenie, starostlivosť o potomstvo, či symbolika spojená s príchodom jari zaujímali človeka už od oddávna. Patrí k najznámejším živočíšnym druhom, ktorý si blízkosť človeka priam vyhľadáva.
Dňa 02.06.2018 pribudlo v chovnej stanici (ďalej len CHS) pri Správe CHKO Východné Karpaty v Medzilaborciach mláďa bociana bieleho. Mláďa malo približne 3 – 4 týždne a bolo vyhodené z aktívneho hniezda v Slovenskej Volovej. Druhé mláďa bolo z hniezda vyhodené 7.6.2018 v Hažíne nad Cirochou. Pád obidve mláďatá na šťastie prežili bez poranenia a po prevoze do CHS sme sa pustili do náhradnej výchovy. Mláďatá boli ešte v páperí a mali len čiastočne vyvinuté obrysové perie. Dôvod vyhodenia bol pravdepodobne nedostatok potravy nakoľko v hniezdach odkiaľ boli vyhodené bolo mláďat viacero.
Každý kto nájde poraneného bociana poprípade iného chráneného živočícha, môže o náleze informovať na linke 112, kde operátor na základe lokalizácie miesta nálezu usmerní volajúceho kam sa obrátiť o pomoc. Kontakty na záchranné stanice v rámci celého územia Slovenska sú uvedené aj na www.zachrannestanice.sk ako aj na stránke www.sopsr.sk O náleze je možné informovať počas pracovného dňa od 6.00 do 18.00 hod a od 18.00 do 22.00 hod , počas víkendov a sviatkov od 8.00 do 22.00 hod. CHS neslúži pre psy a mačky, tie majú špeciálne útulky.
Úloha to nebola ľahká nakoľko bocian patrí medzi náročných stravníkov. Denne bolo potrebné malému bocianovi zabezpečiť 0,5 kg potravy. Prvé dni dostával vajíčko uvarené na tvrdo, kuracie srdcia, neskôr kuracie mleté mäso, jednodňové kurčatá, ryby a trocha granúl aby mal dostatok vitamínov a samozrejme dostatok vody. Kým boli v areáli správy slimáky dostával aj tie. Vo voľnej prírode sú mláďatá kŕmené ľahko stráviteľnými dážďovkami, pijavicami, žubrienkami a larvami vodného hmyzu. Zložkou potravy bocianov sú aj mláďatá vtákov hniezdiacich na zemi, kde tu si na gazdovskom dvore uchmatnú aj mláďatá hydiny. Počas leta v potrave bocianov pribudnú chrobáky, kobylky a koníky, hraboše. Ak bociany hniezdia v blízkosti vodných plôch uprednostnia lov malých rybiek. Bocian potravu chytí koncom zobáka a nadhodením do zobáka ju celú prehltne. Nestrávených zvyškov sa zbavuje bocian vždy pred novou dávkou potravy, v podobe vývržku ktorý predstavuje akýsi valček zlepený hlinou a tvorený zvyškami lebiek, zubov, kosti a srsti drobných cicavcov, peria vtákov, šupín rýb, chitínových kroviek.
Na ďalšom videu môžete vidieť ako nám bocianiky v priebehu 8 dní podrástli……
Výchova mláďat u bociana bieleho na hniezde trvá 60 až 75 dní. Časť tohto hniezdneho obdobia sme u obidvoch bocianov tak povediac suplovali bocianích rodičov a pravdu povediac ľahká úloha to nebola. V areáli správy sme vytvorili pre bociana náhradné hniezdo, ktoré mláďatá okamžite prijali za svoje a nepohli sa odtiaľ ani na chvíľu. Keďže je areál správy s chovnou stanicou v meste Medzilaborce, každý deň mali bocianiky detskú návštevu. Bociany videli z blízka aj deti neďalekej materskej škôlky.
Bociany patria medzi typicky sťahovavé vtáky. Medzi hniezdiskami a zimoviskami prelietavajú obrovské vzdialenosti. Z Európy bociany migrujú až do južne položených afrických krajín. Za jeden rok prekonávajú migrujúce bociany aj 30 000 km. Počas migrácie bociany využívajú stúpajúce vzdušné prúdy vďaka ktorým počas dňa prekonajú aj 450 km. Bociany letia vo výške 1000 -2500 m nad zemským povrchom a môžu dosiahnúť rýchlosť až 45km/h. Populácia bocianov zo Slovenska tiahne východnou trasou cez Izrael. Význam slovenskej populácie bocianov spočíva v tom, že sa nachádza v centre ťahových ciest. Z tohto centra sú prirodzeným spôsobom neustále dopĺňané hniezdne páry, ktoré v západnej Európe ubúdajú. Hustotou párov na rozlohu územia krajiny patrí Slovensko k popredným oblastiam v Európe.
Na Slovensku hniezdi približne 1350 párov bocianov bielych. Svoje objemné hniezda s váhou aj do 500kg si bociany stavajú na komínoch, budovách a stĺpoch elektrických vedení v osídlenej krajine. Správa CHKO Východné Karpaty v rámci svojej územnej pôsobnosti eviduje a monitoruje vyše 160 hniezd bociana bieleho v okresoch Humenné, Medzilaborce, a časti okresov Stropkov a Svidník. Každoročne sa pracovníci CHKO zúčastňujú celoslovenského sčítania mladých bocianov bielych na hniezdach. Sčítavanie prebieha v prvej polovici júla. Mladé bociany na hniezde je možné ľahko rozpoznať od dospelých jedincov tak, že majú čierny zobák a čierne nohy. Dospelý jedinec má nohy a zobák červené. Výsledky mapovania spracováva hlavný koordinátor pracovnej skupiny SZOPK pre výskum a ochranu bocianov RNDr. Miroslav Fulín, CSc. ktorý je zároveň pracovníkom Východoslovenského múzea v Košiciach. Pre zaujímavosť počas posledných 10-tich rokov (2005 – 2015) sa Laborecká vrchovina stala rodiskom pre 2027 mladých bocianov. Ročne putuje z Laboreckej vrchoviny do sveta približne 250 mladých bocianov bielych. Osudy našich bocianov dĺžka života, ťahové cesty, zimovanie, partnerský vzťah, vernosť k rodisku a ďalšie životné osudy, toto všetko je možné sledovať vďaka krúžkovaniu mláďat priamo na hniezde od 20 dňa do 35 dňa života, kedy mláďatám krúžok z nohy nespadne a pri návšteve krúžkovateľa je malá pravdepodobnosť že mláďa z hniezda vyskočí. Krúžkovanie môže vykonávať len skúsený ornitológ na základe výnimky Ministerstva životného prostredia SR.
Bocianiky z chovnej stanice pri Medzilaborciach budú dňa 28.6.2018 zakrúžkované a doložené do aktívnych hniezd bociana bieleho v Kamenici nad Cirochou za pomoci nášho ,,bocianológa“ Dr. Miroslava Fulína nakoľko človek nikdy starostlivosť bocianov aj keď adoptívnych nenahradí. Vďaka ornitologickým krúžkom bude možné sledovať ďalšiu púť bocianov aj po vyletení z hniezda. Doložením mláďať do aktívnych hniezd je predpoklad pripojenia sa bocianikov po vyletení z hniezda k ostatným voľne žijúcim bocianom. Zostáva veriť, že bociany čiastočne umelo chované človekom si v auguste nájdu cestu do Afriky.
Video z roku 2016
Text a foto: Ing. Anna Macková