V týchto jesenných mesiacoch prebiehajú na viacerých lokalitách v územnej pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (ďalej CHKO) rozsiahle manažmentové opatrenia. Úlohu si správa CHKO stanovila ako prioritu aj preto, že si v roku 2019 pripomíname 100-té výročie ochrany prírody na Slovensku. Na všetkých vybraných lokalitách sú opatrenia realizované dodávateľsky fyzickými osobami pod gesciou správy CHKO. Manažmenty na lokalitách sú realizované v zmysle § 29 písm. c) a § 40 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe určenia Ministerstva životného prostredia č. 9830/2017-6.3 z 18.12.2017, čo umožňuje Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky na tieto práce celoplošnú a celoročnú výnimku zo zákona. Časť opatrení už vykonaná bola a časť prác ešte prebieha.
Jesenná očista je postupne realizovaná vo všetkých nelesných prírodných rezerváciách (ďalej PR) a niektorých územiach európskeho významu v pôsobnosti CHKO. Manažmentové opatrenia sú realizované na územiach s výskytom chránených druhov živočíchov, z dôvodu zachovania vhodných biotopových podmienok pre prežívanie druhov na lokalite. V príspevku vám priblížime zopár vynovených lokalít, ktoré už prešli rozsiahlym manažmentom.
Prírodná rezervácia Miroľská slatina
Táto rezervácia sa nachádza v katastrálnom území (ďalej k. ú.) obce Miroľa s rozlohou 0,97 ha. Územie predstavuje neveľký svahový slatinný biotop, jediný svojho druhu v okrese Svidník. Lúčne spoločenstvo je tvorené rôznymi druhmi ostríc a slatinnými druhmi. Najvýraznejší je v čase kvitnutia páperník širokolistý, v najmokrejšej časti rastie vachta trojlistá. Slatinné spoločenstvá sú vyvinuté na zamokrenom svahu a po okrajoch rezervácie prechádzajú do mezofilných lúčnych spoločenstiev. Práve na ochranu tohto zachovalého komplexu ojedinelých lúčnych a slatinných spoločenstiev v oblasti Nízkych Beskýd bola prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1980. Na území PR platí 4. stupeň územnej ochrany.
Miroľská slatina nebola kosená už dlhšiu dobu, čo v teréne odrážal zlý stav rezervácie. V rámci manažmentových opatrení, bolo nevyhnutné odstrániť mnoho krovitých vŕb náletových briez a trniek. Z dôvodu vysokej miery zamokrenia hlavne v hornej časti bolo potrebné ručné kosenie plochy. Nahromadenú biomasu bolo potrebné z rezervácie ručne vyhrabať a vyviezť. Z rozprávania domácich máme informáciu, že v minulosti mali snahu na lokalite pásť hovädzí dobytok ale pri jednom pokuse sa jeden kus dobytka začal potápať preto pasenie už neskôr nik neskúšal. Po vykonaní manažmentových prác sa na niektorých miestach ukázali zvyšky starého oplotenia PR. V pláne je preto v blízkej dobe aj obnova tohto oplotenia, ktoré oddeľuje rezerváciu od trávnych porastov s odlišným režimom hospodárenia.
Prírodná rezervácia Jarčiská
Lokalita PR predstavuje pramennú oblasť rieky Oľka v západnej časti k. ú. obce Roškovce v okrese Medzilaborce o rozlohe 0,45 ha. Najväčšiu časť plochy rezervácie predstavuje komplex dvoch biotopov európskeho významu, najmä prioritného biotopu Penovcové prameniská v mozaike s biotopom Slatín s vysokým obsahom báz. V tomto komplexe sa z chránených druhov rastlín v hojnejšom počte vyskytujú vachta trojlistá a kruštík močiarny. Z ostatných vzácnejších druhov sa v rámci tohto komplexu biotopov vyskytujú napr. barička močiarna, bielokvet močiarny, vstavačovec májový, či ostrica žltá. Suchšiu časť PR predstavuje biotop národného významu Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí. V tomto biotope sa chránené druhy rastlín ako vstavačovec Fuchsov pravý a vtavačovec Fuchsov Soóov vyskytujú v neveľkom zastúpení. Okrajovú časť plochy PR predstavuje biotop európskeho významu Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy. Najvzácnejším miestom v ploche PR je mokrina s výskytom vápnitého sintru. Na území PR platí 4. stupeň územnej ochrany, vyhlásená bola v roku 1982. Negatívny vplyv na územie má dlhodobejšia absencia tradičného využívania kosením, čo sa prejavuje na nepriaznivom stave mokraďových biotopov. Na ploche PR je v súčasnosti realizovaný nepravidelný manažment. Posledný krát bola plocha manažovaná v roku 2016 v rámci Švajčiarskeho projektu. V dávnej minulosti bola lokalita využívaná ako kosná lúčka v lese. Po okrajoch sa v posledných rokoch do plochy šíria nálety drevín a krov a v centrálnej časti postupne dochádza k dominancii druhu trsť obyčajná, čo vedie k vysúšaniu stanovišťa a ochudobňovaniu druhového zloženia PR.
V tomto roku boli na lokalite realizované manažmentové práce, ktoré spočívali v odstránení spadnutého topoľa a buka z plochy PR a následne ručnom pokosení a vyhrabaní nahromadenej biomasy. Súčasťou prác na Jarčiskách bolo prečistenie a zviditeľnenie miest označujúcich rezerváciu. Okolie stĺpov s informačnými tabuľami bolo vyčistené od náletových krovín. Po ukončení prác boli na stĺpoch obnovené piktogramy zamestnancami správy CHKO.
Prírodná rezervácia Haburské rašelinisko
PR predstavuje zachovalé slatinno-rašelinné spoločenstvá vo flyšovej oblasti Východných Karpát, ktorá sa nachádza v k. ú. obce Habura priamo pri hranici s Poľskou republikou. Rozloha rezervácie je 1,34 ha a vyhlásená bola v roku 1981. Územie je charakteristické významným zastúpením rašelinníkov a zároveň predstavuje lokalitu s najzápadnejším výskytom východokarpatského rastlinného druhu mliečnik Sojákov v celých Karpatoch. Najcennejšia časť plochy PR predstavuje akýsi prechod medzi slatinou a vrchoviskom, ktorá je tvorená komplexom dvoch biotopov európskeho významu a to Degradovanými vrchoviskami schopnými prirodzenej obnovy a Prechodnými rašeliniskami a trasoviskami.
Dominantnou na celej ploche rašeliniska je vysoká tráva bezkolenec belasý. Z machorastov je hojnejší ploník obyčajný a rašelinníky. Z chránených druhov sa v hojnejšom počte vyskytuje páperník pošvatý a mliečnik. V okrajových častiach mokradných spoločenstiev sa vyskytujú porasty s kýchavicou bielou Lobelovou. Okraje PR prestavujú lesné biotopy európskeho významu, kde sa v bylinnom poraste vyskytujú druhy ako kamzičník rakúsky alebo horec luskáčovitý. Na území PR platí 4. stupeň územnej ochrany. Najväčším negatívom pre plochu je vysúšanie územia vplyvom šírenia náletových drevín a krov do centrálnej časti územia a nepravidelný manažment PR. V dôsledku toho dochádza na lokalite k znižovaniu pestrého druhového zloženia a postupnej dominancie expanzne sa šíriacich druhov rastlín.
Na ploche PR boli tento rok z centrálnej časti odstránené už pomerne vysoké brezy, krovité vŕby a iné druhy krovín. Plocha rezervácie bola ručne pokosená, vyhrabaná a pokosená biomasa bola odstránená mimo rezerváciu. Počas manažmentu bol od vysokej trávy vyčistený aj chodník, ktorý cez rašelinisko vedie a zároveň oddeľuje Slovensko od Poľska. Po vykonaní manažmentových prác boli na stĺpe označujúcom rezerváciu obnovené piktogramy.
Chránený areál Driečna (ďalej CHA)
Lokalita CHA predstavuje malú slatinu na úpätí nivnej terasy v doline rieky Chotčianka, ktorá sa nachádza v k. ú. Vladiča v okrese Stropkov. Toto územie s neveľkou rozlohou 0,38 ha bolo vyhlásené v roku 1990 na zabezpečenie ochrany regionálne zriedkavého slatinného ostricovo-machového spoločenstva s výskytom vachty trojlistej. Slatina je zásobovaná plošným ronom, vyvierajúcim na úpätí dlhého svahu. CHA je tvorený dvoma biotopmi európskeho významu a to Slatinami s vysokým obsahom báz a Vysokobylinnými spoločenstvami na vlhkých lúkach.
Zo slatinných druhov sú na ploche prítomné druhy ako vachta trojlistá, valeriána celistvolistá, kruštík močiany, praslička močiarna, praslička riečna a i.
Následkom nepravidelného obhodpodarovania lokality sa na ploche CHA šíria druhy, ktoré nie sú z hľadiska druhovej diverzity tak hodnotné ako slatinné druhy. Dominujú túžobník brestový, praslička najväčšia, pichliač potočný, konopáč obyčajný a i.. Z okrajových častí sa v CHA pomaly šíria aj invázne druhy rastlín a to najmä netýkavka žliazkatá a zlatobyľ kanadská. Na území PR platí 4. stupeň územnej ochrany. V minulosti z dôvodu trvalého zamokrenia bol CHA kosený jedine ručne. Následkom intenzívneho využívania mechanických prostriedkov ostali slatinné spoločenstvá bez akýchkoľvek využívaní, v dôsledku čoho dochádzalo k zmene druhového zloženia. Nízke spoločenstvá prerastajú vysoké trávy, dochádza k hromadeniu biomasy a následnej eutrofizácii a zarastaniu drevinami z okrajových častí.
Od roku 2017 prebieha na lokalite pravidelný manažment, tak ako aj v tomto roku, kedy bola plocha ručne pokosená a vyhrabaná. Stav CHA sa nám zatiaľ darí udržať na uspokojivej úrovni.
Pokračovanie nabudúce…
Text a foto: Ing. Barbara Repčíková