Územná pôsobnosť Správy CHKO Východné Karpaty ukrýva veľa nádherných a fascinujúcich rastlinných druhov, medzi ktoré obzvlášť v máji bez pochýb patrí kosatec sibírsky a črievičník papučka.

Prírodná rezervácia (PR) Hostovické lúky v súčasnosti predstavuje najrozsiahlejšie územie s výskytom chráneného druhu kosatca sibírskeho (Iris sibirica) na Slovensku vôbec. Prírodná rezervácia Hostovické lúky bola vyhlásená v roku 1980. Ide o botanicky výnimočne hodnotné územie, ktorého celoštátny význam potvrdili a jeho ochranu doporučili aj vrcholné vedecké inštitúcie na Slovensku. Kosatec sibírsky je dnes na Slovensku, v dôsledku rekultivačných prác a melioračných zásahov ako je odvodňovanie lúk na poľnohospodárskej pôde, už veľmi vzácny. Na východnom Slovensku bol pôvodne známy asi z 10 lokalít, dnes je známy iba z niekoľkých malých zvyškov pôvodného rozšírenia. Ochranou biotopu v PR Hostovické lúky sa pre Slovensko zachováva jedno z botanicky najhodnotnejších území Nízkych Beskýd. Zároveň je to jediné nálezisko kosatca sibírskeho v Nízkych Beskydách. Chránené územie slúži ako ukážka mezofilných lúčnych spoločenstiev Nízkych Beskýd predovšetkým pre vedecko-výskumné a náučné účely.

V PR Hostovické lúky v zmysle zákona o ochrane prírody platí 4. stupeň ochrany, t. z. prísny zákaz vstupu do rezervácie. Hlavným problémom ochrany druhu vo vzťahu k návštevníkom územia je zošľapávanie druhu za účelom odfotografovania sa v rozkvinutej lúke, vykopávanie kosatcov aj s koreňovými systémami za účelom pestovania v záhradkách, prípadne odtrhávanie kvetov. Práve odtrhnutím, resp. poškodením kvetu sa likviduje šanca rastliny po opelení vytvoriť tobolku so semenami a teda posilniť miestnu populáciu novými jedincami.

Kosatec sibírsky je druhom národného významu a spoločenská hodnota jednej rastliny je 51 €. Na Slovensku je zaradený do kategórie potenciálne ohrozený druh (NT), v Českej republike je v Červenom zozname zaradený do kategórie ohrozených druhov rastlín a zákonom je chránený ako silne ohrozený.

Ďalším botanickým klenotom v územnej pôsobnosti Správy CHKO Východné Karpaty je črievičník papučka (Cypripedium calceolus). Pomenovanie získal vďaka impozantnému vypuklému žltému pysku v tvare papučky. Do rodu Cypripedium, na území Európy zastúpeného 3 druhmi, patria najkrajšie európske orchidey. Črievičník drží prvenstvo medzi divo rastúcimi európskymi orchideami – vyníma sa medzi nimi najväčším kvetom. Obdobie kvitnutia určuje nadmorská výška. V našich podmienkach pahorkatín až vrchovín je to v priebehu mája, v horskom stupni resp. severnejšie položených lokalitách v rámci Slovenska kvitnutie trvá až do júla. Ako stanovištné lokality, na ktorých ho môžeme nájsť, uprednostňuje predovšetkým listnaté a zmiešané lesy, kroviny a okraje lesov s vápnitým podkladom.

Faktory ohrozenia, ktoré najviac vplývajú na populácie tejto pozoruhodnej orchidey sú v prvom rade nevhodné a necitlivé spôsoby hospodárenia v lesných porastoch ako sú napr. holorubné plochy a zásahy do lesného pôdneho krytu majúce za následok vážne narušenie až likvidáciu jeho biotopov.

Ruka v ruke sú doprevádzané ďalším významným negatívnym faktorom, ktorým je vykopávanie rastlín za účelom pestovania v záhradke alebo ich trhanie. Toto konanie je ale úplne kontraproduktívne z niekoľkých dôvodov a výsledkom je vždy ochudobnenie divo rastúcej populácie znížením počtu jej jedincov a následným zvýšením predpokladov na vymiznutie lokálnej populácie.

Tak ako ostatné druhy našich orchideí, aj embryo črievičníka žije po vyklíčení skryté po dobu niekoľkých rokov v lesnej pôde v symbiotickom vzťahu s hubami. Rastlinka je tak úplne závislá od výživy, ktorú jej tieto huby zabezpečujú. Preto každé jedno prenesenie rastlín z ich prirodzeného lesného prostredia do záhradky skončí garantovaným uhynutím rastlín. Lesná pôda na záhradke rýchlo vplyvom nelesných podmienok zmineralizuje (rolu tu zohráva predovšetkým sucho a priame slnko), stratí sa z nej vrstva humusu, ktorá sa v lese dokáže udržať len vďaka špeciálnej lesnej mikroklíme. Za ňu humusová vrstva vďačí potrebnému tieňu a hlavne vlhkostným podmienkam lesa, ktoré sa na záhrade nedajú nikdy dosiahnuť. Navyše s prenesením koreňových systémov rastlín obalených lesnou pôdou a následnej mineralizácii a strate humusovej vrstvy zahynú aj lesné pôdne huby, na ktorých sú črievičníky bytostne závislé. Samotné rastliny sa sčasti výživovo osamostatňujú až keď vyženú prvé zelené lístky, ktoré fotosyntézou zabezpečia časť potrebných látok potrebných pre existenciu rastliny.

Črievičník papučka je druhom európskeho významu a spoločenská hodnota jedinej rastlinky je vyčíslená na 138 €. Na Slovensku patrí do kategórie zraniteľný druh a v susednom Česku je v Červenom zozname zaradený do kategórie veľmi ohrozených druhov rastlín.

Zaujímavosťou pri tomto druhu je, že prvýkrát zakvitne až keď má cca 10 rokov! Jeho kvet sa radí k tzv. pascovitým typom kvetov a to zo skutočne zaujímavého dôvodu. Rastlina prostredníctvom výraznej žltej farby a tvaru papučkovitého pysku vábi hmyz (predovšetkým samotársky žijúce druhy včiel). Ten po spadnutí do vnútra “papučky” je prinútený pohybovať sa tak, aby došlo k opeleniu rastliny. Háčikom a v konečnom dôsledku istým spôsobom využitia zo strany rastliny je fakt, že za takéto vynútené opelenie sa v prípade črievičníka nepodáva žiadna energetická “odmena” vo forme sladkého nektáru – rastlina ho jednoducho pre svojich opeľovačov nevytvára.

Text a foto: Mgr. Slavomír Senk