Karpatská drevená cesta je nevšedná turistická atrakcia. Ponúka viac ako 300 km výnimočného putovania po takmer 50 objektoch drevenej sakrálnej ľudovej architektúry slovensko-poľského pohraničia. Ide o unikátne prepojenie prírody a drevených sakrálnych objektov európskeho a svetového významu. Na trase Karpatskej drevenej cesty v pohraničí od Tatier po hranicu s Ukrajinou po oboch stranách Karpát sa zachovalo vyše stosedemdesiat drevených svätýň cerkví: Gréckokatolíckej, Rímskokatolíckej, Pravoslávnej a Evanjelickej.
Severo – východ Slovenska vďaka svojej geografickej polohe patrí medzi križovatku kultúr, ktoré na seba mali neodmysliteľný vplyv. Drevené stavby, ktoré vznikali po dlhé stáročia dnes patria medzi klenoty svetovej kultúry. Svojou originálnosťou, technicko umeleckým stvárnením a spoločenským významom neodmysliteľne patria medzi skvosty Slovenska.
Každý z týchto chrámov je jedinečný a výnimočný niečím iným, ale všetky majú spoločné rozdelenie interiéru na tri základné časti – predsieň (babinec), chrámová loď a svätyňa. Dominantou každej cerkvi je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode. Je to stena zložená z viacerých radov ikon, zoradených podľa presného liturgického kánonu. Pre každú z ikon je charakteristické, že bola napísaná na dreve a že ukrýva v sebe hlbokú symboliku. Práve symbolika je dominantnou črtou celého východného obradu, nielen pri písaní ikon, ale aj pri slávení jednotlivých bohoslužieb a rôznych pobožností.
Súbor 27 drevených kostolíkov severovýchodného Slovenska, označené aj ako národná kultúrna pamiatka zo 17. a 18. stor., patria medzi výnimočné svetové unikáty sakrálneho dreveného ľudového staviteľstva v Karpatoch. V okolí Svidníka na malom území je z nich sústredených 12 a až na jeden v Hunkovciach sa vo všetkých pravidelne konajú aj pôvodné bohoslužby v cirkevnoslovanskom jazyku. Sú to: Bodružal (1658), Dobroslava (1705), Korejovce (1761), Kožany (1698), Krajné Čierno (1731), Ladomirová (1742), Miroľa (1770), Nižný Komárnik (1938), Potoky (1776, Príkra (1777), Šemetkovce (1752). Návšteva interiéru je možná po dohode so správcom farnosti.
Drevený filiálny chrám sv. Paraskevy vo Svidníku bol postavený v obci Nová Polianka okolo roku 1763. Počas druhej svetovej vojny bol poškodený, ale po opravách bol užívaný až do roku 1960, hoci v obci bol už skôr dostavaný nový, murovaný chrám sv. Petra a Pavla (rok 1937). V roku 1960 bol drevený chrám prenesený do svidníckeho skanzenu. V prípade návštevy neváhajte kontaktovať Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Národopisná expozícia v prírode – skanzen +421 54 752 29 52.
Drevený gréckokatolícky chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej patrí k architektonicky najhodnotnejším a najreprezentatívnejším chrámom východného obradu na Slovensku. Bol postavený v roku 1742. Počas druhej svetovej vojny bola obec, fara a chrám značne poškodené, podobne ako aj niekoľko vzácnych ikon z ikonostasu. Následne sa vykonala oprava v roku 1946, ale už v roku 1957 bol chrám znova silno poškodený, tentoraz búrkou. Opravený bol v roku 1958.
-
- Drevený kostolík v Ladomirovej
-
- Zvonica pri drevenom kostolíku v Ladomirovej
Drevený gréckokatolícky chrám svätej Paraskevy v Dobroslave bol postavený v roku 1705. Paraskeva bola dcérou bohatých kresťanských rodičov v Ikóniu. Po ich smrti zdedila veľký majetok, ktorý rozdávala chudobným. Pretože sa zaviazala sľubom čistoty, odmietala všetkých uchádzačov o svoju ruku. Za Diokleciánovho prenasledovania bola obžalovaná z kresťanstva a uvrhnutá do väzenia. Po hrozných mučeniach ju dal vladár sťať mečom. Koncom druhej svetovej vojny bola obec značne zničená a chrám poškodený. V rámci jeho obnovy bola architektúra chrámu rozšírená o dve bočné kaplnky, čím pôdorys nadobudol tvar kríža, čo je medzi drevenými chrámami na východe Slovenska unikát.
Krajné Čierno je filiálkou starobylej farnosti Ladomirová. Drevený chrám bol v obci postavený v roku 1730. Zasvätený je sv. Bazilovi Veľkému – jednému z najvýznamnejších východných svätcov. V čase druhej svetovej vojny, v bojoch o Dukliansky priesmyk, bola obec, ale aj chrám značne poškodený. Opravovaný bol v rozpätí rokov 1947-1948.
Drevený kostolík zasvätený sv. Bazilovi Veľkému
Obec Krajné Čierno sa pýši až dvomi drevenými chrámami, ktoré sa v nej nachádzajú. Ten mladší – pravoslávny, pravoslávni veriaci vybudovali na miernej stráni v prvej tretine 20. storočia a zasvätili, podobne ako v prípade staršieho gréckokatolíckeho chrámu, sv. Bazilovi Veľkému. To, že ide o zrubový východokresťanský chrám nie je na prvý pohľad zrejmé. Prezrádzajú to malé cibuľky na vrchole stanovej strechy veže a na hrebeni sedlových striech lode a svätyne. Pôdorysná dispozícia objektu je trojdielna, s pravouhlým tvarom jednotlivých priestorov.
Drevený gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hunkovciach nájdete v strede obce na kopčeku na cintoríne, obkolesený stromami. Gréckokatolícka cirkev, alebo presnejšie Katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu sa hlási k cyrilo-metodským tradíciám a považuje sa za priameho dediča tejto tradície. V strednej a východnej časti Karpát vznikali ojedinelé drevené chrámy, ktoré sú špecifickým príkladom sakrálnych objektov východného kresťanstva. Tieto chrámy sú na jednej strane odrazom jednoduchosti a chudoby obyvateľov tohto kraja, ale zároveň dokazujú pevnú dôveru a nádej, ktorú človek vkladá do svojho Boha.
Pôvodný gréckokatolícky drevený chrám Ochrany Bohorodičky v obci Nižný Komárnik bol postavený pravdepodobne v polovici 18. storočia. Tento drevený chrám počas prvej svetovej vojny vyhorel. Dnešný drevený chrám bol postavený v roku 1938 a je opätovne venovaný sviatku Presvätej Bohorodičky Ochrankyne. Presvätá Bohorodička ochraňuje našu zem. Jej ochrana je štítom proti útokom zlých duchov i proti nešťastiu. Bohorodička je nám pomocou pri našich dobrých skutkoch a v našom kresťanskom živote.
Prvý gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Daminána bol v obci Vyšný Komárnik postavený okolo polovice 18. stor. Zachoval sa až do začiatku 20. storočia, kedy bol pravdepodobne zničený počas 1. svetovej vojny. Druhý chrám vznikol na pôvodnom mieste, rovnakého zasvätenia v roku 1924. Stavba chrámu je zrubovej konštrukcie, veža stĺpovej konštrukcie. Postavená je na nízkom kamennom základe. Chrám je trojdielny, trojpriestorový, trojvežový s troma kovovými krížmi. Pôvodne bol vo veži jeden zvon z roku 1909, dnes sú vo veži zavesené štyri zvony. Vchod je zo západnej strany cez predsieň. Chýba v ňom chór. Čo sa týka pôdorysu, najširšia je chrámová loď. Zaujímavosťou tohto chrámu sú vysoké okná vo svätyni a chrámovej lodi.
Drevený gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša v Bodružali je jeden z najstarších drevených chrámov na Slovensku. Výstavba chrámu sa datuje do roku 1658. Patrónom chrámu je biskup a divotvorca Mikuláš. Svätý Mikuláš sa stal okolo roku 300 biskupom v Myre v Malej Ázii a vyznačoval sa nesmiernou dobročinnosťou. Je jedným z najviac obľúbených svätcov. Zomrel v pokročilom veku a pochovali ho v myrskom chráme, kde boli jeho telesné pozostatky uložené do roku 1087, kedy boli prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari. Chrám v Bodružali bol 7. júla 2008 spolu s ďalšími ôsmymi drevenými pamiatkami pod názvom „Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka“ zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO na základe výnimočnej celosvetovej hodnoty.
V letnom období je cesta za drevenými cerkvami určite príjemnou a nenáročnou prechádzkou. Pre viac informácií o drevených cerkvách na Slovensku nájdete v nasledujúcich odkazoch: