Uplynulý víkend sme sa spolu so skupinou turistov z Bratislavy pod vedením Dr. Martina Labudu z katedry environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny, Univerzity Komenského v Bratislave vydali hľadať slovenský koniec sveta. Pre ľudí, ktorí sú atakovaní ruchom a rýchlym tempom veľkomesta to možno bolo hľadanie konca sveta. K skupine turistov sme sa pridali na malej stanici v Medzilaborciach. Odtiaľ sme sa v pohodlí klimatizovaného autobusu presunuli do 20 km vzdialenej obce Driečna. V malej dedinke, ktorá sa nachádza neďaleko poľských hraníc, dnes trvalo žije 7 ľudí. Zo slov starostu obce pána  Čurpeka, ktorý nás srdečne privítal sme sa dozvedeli, že obec najviac ožíva práve počas víkendov. Driečna sa postupne mení na raj chatárov a tých, ktorí z rušných veľkomiest unikajú  a hľadajú okrem konca sveta aj pokoj.

Naše hľadanie začalo v malom dedinskom múzeu, v ktorom nás expozícia pod názvom „Od kolísky po hrob“, vtiahla do dôb minulých. Vďaka predmetom dnes už exponátom dennej potreby z čias minulých, ktoré múzeum ukrývalo sme mali možnosť, oboznámiť sa so životom  našich prarodičov a praprarodičov. Obraz doby a spôsob života približovali autentické fotografie obyvateľov obce Driečna. Zaujímavosťou bolo to, že dedinské múzeum nie je napojené na elektrinu a tak je atmosféra pri návšteve múzea vo večerných hodinách pri svetle petrolejových lámp a sviečok autentickejšia a s úsmevom na tvári ho starosta pomenoval ako kráľovstvo pavučín. Budova, v ktorej je múzeum zriadené je obrazom doby skromnej, praktickej a účelnej. Je odkazom pre súčasnosť. Budova slúžila v čase rozkvetu obce ako kultúrny dom a tiež ako úrad – pre tých skôr narodených pod názvom MNV (Miestny národný výbor). V múzeu je dočasne presťahovaná aj časť interiéru 200 ročného Chrámu sv. Vasiľa Veľkého. Obec Driečna je súčasťou zoskupenia ďalších obcí Nižná a Vyšná Vladiča, Malá a Veľká Driečna a obce Suchá. Toto zoskupenie obcí je akýmsi ,,núdzovým“ režimom, kedy viacero obcí riadi jeden starosta a to práve z dôvodu malého počtu trvalo bývajúcich obyvateľov  v týchto obciach. Obce Vladiča, Driečna a Suchá v posledných rokoch ožívajú vďaka  šikovnému pánovi starostovi Čurpekovi, ktorý rozvíja mäkké formy turizmu v dotknutých obciach. https://vladica.estranky.sk/

Po zaujímavom výklade v dedinskom múzeu sme sa vydali na ľahšiu túru po  modrej turistickej značke vedúcej do obce Habura. Vďaka dobrému značeniu klubu slovenských turistov sme sa z obce Driečna presunuli po spevnenej ceste vedúcej popri potôčiku s názvom Driečna. Na trase sme využili pekné slnečné počasie na odchyt a poznávanie denných druhov motýľov. Podarilo sa nám odchytiť aj vážku. Na trase sme zaznamenali ohniváčika zlatobyľového aj ohniváčika veľkého, očkáňa lúčneho, perlovca dvanásťškrnného a nechýbal ani  hnedáčik čermeľový. Časť trasy viedla na malom úseku do kopca lesom na vrch Klimov, kde sme si na chvíľu v tieni korún odpočinuli a v krátkosti predstavili činnosť Správy CHKO Východné Karpaty. Ďalej sme pokračovali lesom a po chvíli sa nám otvoril nádherný pohľad na dolinu Laborca a protiľahlý hraničný hrebeň s Poľskom. Lúky ktorými sme kráčali smerom do obce Habura boli pokosené a pozornosť priťahovali obrovské balíky sena. Na oblohe sme pozorovali krúžiace orly krikľavé, bociany biele a krkavce, pre ktoré sú pokosené lúky doslova magnetom z dôvodu lepšie viditeľnej potravy. Našu púť sme symbolicky ukončili pri nádhernom drevenom kostolíku v obci Habura, kde sme osud kostolíka priblížili krátkym rozprávaním. http://chkovychodnekarpaty.sopsr.sk/z-habury-do-hradca-kralove/

Program, čas aj trasu sme vyčerpali a s pocitom príjemným, že sme ľuďom z veľkomesta mali možnosť ukázať slovenský koniec sveta sa rozlúčili.

Text a foto: Ing. Anna Macková