Všeobecné informácie

Chránená krajinná oblasť (CHKO) Východné Karpaty bola vyhlásená v roku 1977 za účelom zabezpečenia ochrany prírodných a krajinných hodnôt severovýchodnej časti Slovenska a ich najzachovalejších lesných a nelesných spoločenstiev.

Vyhláškou MŽP SR č. 530/2001 Z. z. o Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, boli vymedzené nové hranice CHKO v katastroch 26 obcí na výmere 25 307,10 ha v okresoch Snina, Humenné, Medzilaborce, Stropkov a Svidník.

Prevažná časť CHKO Východné Karpaty patrí do celku Laborecká vrchovina v pohorí Nízkych Beskýd. Územie je budované vonkajším flyšom, ktorý je zastúpený magurským a duklianským príkrovom. Tvoria ich ílovce, pieskovce, sliene a slieňovce, z časti vápnité.

Svahy Laboreckej vrchoviny sú intenzívne deštruované predovšetkým zosuvmi, soliflukciou, výmoľovou a stužkovou eróziou. Dynamika týchto činiteľov je rozhodujúcim reliéfotvorným, ale aj krajinotvorným prvkom v území.

Z hydrologickej stránky patrí CHKO Východné Karpaty k pramennej oblasti. Západná časť patrí do povodia rieky Ondava s ľavostrannými prítokmi Ladomírka a Chotčianka, východná časť patrí do povodia rieky Laborec s ľavostrannými prítokmi Vydraňka, Výrava a Udava.

Z hľadiska rozšírenia vegetácie majú Nízke Beskydy významné postavenie – nachádzajú sa na rozhraní troch fytogeografických oblastí: západokarpatská oblasť, na východe hraničia s východokarpatskou a na juhu s panónskou oblasťou.

 

Z nelesných spoločenstiev sú zastúpené podhorské a horské lúky s pasienkami, kriačiny a rôzne typy mokradných spoločenstiev (prameniskové, slatinné, rašelinné). Takmer v každom spoločenstve sa popri bežných rastlinných druhoch vyskytujú i druhy vzácne alebo ohrozené.

Z lesných spoločenstiev v území dominujú bučiny – bukové kvetnaté lesy podhorské a vo vyšších polohách pristupuje nesúvislé pásmo bukových kvetnatých lesov. V oblasti paloty a Duklianskeho priesmyku sú zastúpené aj spoločenstvá bukových javorín. V okrajových častiach nižších polôh zasahujú do územia spoločenstvá dubovo – hrabových lesov.

Zachovalosť vegetačného krytu (lesy, brehové porasty, horské a podhorské lúky, pasienky, mokrade a pod.) má vplyv na prirodzenú biodiverzitu živočíšnych spoločenstiev, ktoré zodpovedajú charakteru karpatskej fauny. Územie sa vyznačuje druhovo pestrím zastúpením bezstavovcov a stavovcov.  Najväčšou triedou stavovcov, čo do druhovej početnosti a pestrosti, sú vtáky. Nad územím periodicky migruje žeriav popolavý (Grus grus). Prevažná časť tu vyskytujúcich sa cicavcov patrí do palearktickej oblasti. Z poľskej strany sa k nám občas zatúla aj los mokraďový (Alces alces) a zubor hrivnatý (Bison bonasus). 

Prostredníctvom vyhlásených maloplošných chránených území  je zabezpečená územná ochrana ojedinelým a vzácnym rastlinným a živočíšnym druhom alebo zachovalým ekosystémom.  Na území CHKO Východné Karpaty  sú vyhlásené dve národné prírodné rezervácie – NPR Palotská jedlina a NPR Komárnická jedlina a päť prírodných rezervácií – PR Dranec, PR Haburské rašelinisko, PR Beskyd, PR Čertižnianské lúky a PR Hostovické lúky. 

Prírodná rezervácia Hostovické lúky