Správa CHKO Východné Karpaty si pripomína 100 rokov ochrany prírody na Slovensku

Správa CHKO Východné Karpaty si pripomína 100 rokov ochrany prírody na Slovensku

História štátnej ochrany prírody sa začala písať 20. októbra 1919, kedy československý minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár, podpísal nariadenie pre vznik Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku. Súčasťou nariadenia boli aj prírodné pamiatky. Spolužitie štátnej ochrany prírody s pamiatkovou starostlivosťou trvalo až do roku 1981, kedy sa štátna ochrana prírody osamostatnila. Vo svojom vývoji mala štátna ochrana prírody niekoľko zlomových bodov. Z nich najdôležitejším bolo jej zákonné ustanovenie v roku 1955. Išlo o zákon Slovenskej národnej rady  o štátnej ochrane prírody. Ďalším dôležitým medzníkom je ustanovenie národných parkov na Slovensku. Prvým bol Tatranský národný park vyhlásený v roku 1948, ku ktorému sa postupne pridalo ďalších 8 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku.

Na území CHKO Východné Karpaty je najstaršou Prírodná rezervácia Dranec vyhlásená v roku 1930.

Pri príležitosti stého výročia ochrany prírody na Slovensku bolo symbolicky vysadených 100 stromov.

Štyri pamätné stromy druhu jarabina oskorušová (Sorbus domestica L.) (oskoruša) vysadila Správa Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (CHKO VK) v mesiaci apríl. Dve oskoruše boli vysadené v areáli správy CHKO VK a dve v mestskom mini skanzene pre dotvorenie areálu so zmenšenými replikami rusínskych domov z okolia Medzilaboriec.

Pri výbere druhu drevín zavážila ojedinelosť výskytu oskoruše na Slovenku, jej dlhovekosť ako aj široké využitie plodov. Oskoruša sa dožíva až 150 rokov. Pôvodne ako ovocný strom bola oskoruša pestovaná od antiky. Pôvodne rástla v juhozápadnej a južnej Európe, v Turecku či Iráne. Pestovaná bola všade tam, kde bola pestovaná vinná réva. Vďaka tvrdosti dreva  boli  z oskoruše vyrábané podporné koly do vinice.  Pre zaujímavosť, keď sa o dievčati povie že je oskoruša, znamená to to isté ako dievča do dažďa či nepohody.

V mesiacoch apríl ‒ jún si storočnicu ochrany prírody pripomína správa CHKO VK aj čistením  vodného toku Vydranka.

Vydranka pramení v Laboreckej vrchovine pod Lupkovským priesmykom vo výške  590 m n. m. neďaleko poľsko ‒ slovenskej hranice, preteká Chránenou krajinnou oblasťou Východné Karpaty, je ľavostranným prítokom Laborca a je zároveň územím európskeho významu SKÚEV0761 Vydranka.

            V mesiaci apríl sa do čistenia Vydranky zapojili  štyria pracovníci správy CHKO VK, dvaja pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., odštepný závod Košice, Správou povodia Laborca ktorí zabezpečovali aj spriechodňovanie toku prerezávaním veľkých konárov za pomoci motorovej píly, sedemnásť žiakov druhého ročníka Gymnázia v Medzilaborciach pod vedením PaedDr. Viery Bejdovej a pracovníci obecného úradu Palota spolu so zamestnancami vykonávajúcimi aktivačné práce. Odvoz odpadu sústredeného vo veľkých 120 litrových vreciach z brehov Vydranky  priamo zabezpečoval starosta obce p. Bomberovič.  Počas dvoch dní, kedy čistenie prebiehalo bol vyzbieraným odpadom naplnený veľkoobjemový kontajner umiestnený v obci Palota. Jeho vývoz zabezpečí starosta Paloty.

Na tomto mieste, chceme vyjadriť poďakovanie pánovi Bomberovičovi,  za aktívnu pomoc pri čistení Vydranky, a tiež za prekvapenie v podobe výborného guľášu ktorým nás pohostil.

Akcia v apríli prebiehala počas nízkeho vodného stavu Vydranky, kedy bolo možné vstupovať priamo do vody a odpad odtiaľ vyberať. V čistení plánuje správa CHKO VK pokračovať aj máji a júni len čo opadne hladina vody po výdatných májových dažďoch.

Text a foto: Ing. Anna Macková